uspokojiť -í -a dok.
1. vyhovieť (požiadavkám): u. štrajkujúcich, u. nároky, dopyt
2. urobiť spokojným; upokojiť: u. veriteľa (výškou splátky); u. pacienta výsledkom operácie
3. utíšiť (potrebu, túžbu ap.), ukojiť: u. hlad po niečom, zvedavosť;
nedok. uspokojovať
// uspokojiť sa
1. stať sa spokojným: u. sa s málom
2. upokojiť sa: plačúce dieťa sa pri matke u-lo;
nedok. uspokojovať sa
neuspokojenie -nia s. ▶ stav nespokojnosti z nenaplnenia očakávaní: pracovné n.; dojem prázdnoty a neuspokojenia; pociťovať neuspokojenie v intímnom živote [BŽ 2007] ▷ ↗ i uspokojiť
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
udobriť spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať: udobriť si rodičov • utíšiť • uchlácholiť (hnev, zlosť niekoho): úprimnými sľubmi utíšil, uchlácholil nahnevaného učiteľa • uvravkať (Jaroš) • upokojiť • uspokojiť (dosiahnuť pokoj u rozhnevaného) • uzmieriť • pomeriť • zmieriť (získať si opäť priazeň; obnoviť zhodu, súlad medzi dvoma al. viacerými osobami): rád by (u)zmieril, pomeril rozhnevaných susedov • podobriť: už sú znova podobrení
uskromniť sa obmedziť svoje nároky, potreby v niečom na malú mieru • expr. utisnúť sa: musia sa uskromniť s menším platom; radšej sa utisnem, ako by som si mal požičiavať • zried. utiahnuť sa: nemajú na to, musia sa utiahnuť • hovor. expr. utiahnuť si/pritiahnuť si opasok/remeň: po prevrate si všetci museli utiahnuť opasok, remeň • uspokojiť sa s málom • umáliť sa: mladí sa na začiatku museli uspokojiť s málom, museli sa umáliť • pouskromňovať sa • pouťahovať sa (postupne sa uskromniť)
uspokojiť sa p. zmieriť sa 2
uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekoho • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť • vyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieť • kniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnosti • kniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkami • nasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov
2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiť • utíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomie • uchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného muža • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehneval • ukolísať • ukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatil • utešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechy • kniž. ukojiť
3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtách • zastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský) • kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školy • nasýtiť • pokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom
utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiť • uspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakov • uchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísať • ukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmi • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezliví • zried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustila • utešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešili • pren. uspať: usiloval sa svedomie uspať
2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiť • stlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smäd • zmierniť • umierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracovisku • schladiť • skrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiť • zahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasí • zahlušiť • prehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitím • kniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní
vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje • urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôli • ulahodiť • uhovieť: nik mu neulahodí, neuhovie • zlahodiť • polahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodila • prilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce) • uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníka • vyplniť • splniť: vyplní, splní všetky ženine rozmary • zadostiť • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť
zmieriť odstrániť rozpor, spor, nesúlad a pod. medzi niekým; spôsobiť uspokojenie, vyrovnanie, súlad • uzmieriť • pomeriť: spoločné nešťastie ich (u)zmierilo; (u)zmieriť, pomeriť matku s dcérou • nár. vymeriť (Jesenská) • udobriť: chcel priateľa udobriť darom • uchlácholiť • uspokojiť • upokojiť: hľadeli nás uchlácholiť, u(s)pokojiť, aby sme neprotestovali • spriateliť: nešťastníkov treba spriateliť s osudom
zmieriť sa 1. zanechať nepriateľstvo, spory • uzmieriť sa • pomeriť sa: nepriatelia sa napokon (u)zmierili, pomerili • nár. vymeriť sa (Vansová) • udobriť sa • hovor. podobriť sa: nechce sa s bratom udobriť, podobriť; udobriť sa bozkom • pokonať sa (zmierlivo sa dohodnúť): susedia sa napokon pokonali • fraz. podať si ruky: rozvadení súperi si podali ruky
2. zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné • uspokojiť sa: ťažko sa zmieriť, uspokojiť s porážkou • spriateliť sa: musíme sa spriateliť s myšlienkou na prehru • vyrovnať sa: vyrovnať sa so stratou zamestnania • rezignovať (trpne sa zmieriť s niečím): po porážke rezignoval, s porážkou sa zmieril
uspokojiť, -í, -a dok.
1. (koho, čo; koho, čo čím) vyhovieť požiadavkám niekoho al. niečoho, urobiť spokojným; učiniť zadosť niekomu al. niečomu: u. nároky, požiadavky, u. potreby obyvateľstva; u. niekoho svojím počínaním, vystupovaním; u. niekoho odpoveďou, argumentami; Dúfali, že luxusná a komfortná chata uspokojí [hostí] vo všetkých nárokoch. (Bedn.) Dievča táto odpoveď zrejme neuspokojila. (Jes-á) Dúfam, že nové mzdy vás uspokoja. (Hor.) Nič nemohlo Petra uspokojiť, filozofia, právo, umenie, beletria. (Rys.) Odopne si hodinky. Možno, že nimi zbojníka uspokojí. (Taj.)
2. (koho, čo) upokojiť, uchlácholiť, utíšiť: Vypil by som si pohár vody. To ma uspokojí. (Stod.) No, veď potom pôjdeme pre vás, — uspokoji ho Maroš. (Ráz.) Mal nádej, že závan mieru, vejúceho z domu, uspokojí jeho rozháranú dušu. (Vaj.) Potrebný mi bol pokoj na uspokojenie nervov. (Tim.)
3. (čo) ukojiť; utíšiť: u. zvedavosť, hlad; u. vášeň (Švant.); uspokojenie sebeckých chúťok (Vaj.);
nedok. uspokojovať, -uje, -ujú
|| uspokojiť sa
1. (s čím) stať sa spokojným: u. sa s málom; Murári uspokojili sa len s čiernou kávou, ktorú zajedali chlebom. (Zúb.) Tonko skúmal, či je izbička čistá; chladno sa mu videlo, ale „keď nieto lepšie“, uspokojil sa i s tým. (Taj.)
2. upokojiť sa, utíšiť sa: Trvalo hodnú chvíľu, než sa ako-tak uspokojil. (Hruš.) Prosím, nech sa uspokoja. Veď som im nechcel ublížiť. (Jégé) Pritisla pery k hrobu, vstala, a srdce sa jej uspokojilo. (Tim.);