smiať sa 1. prejavovať city (obyč. radosť) smiechom: smiať sa na vtipe, z plného hrdla • expr.: ceriť sa • vycierať sa (smiať sa ukazovaním zubov): za chrbtom sa mu ceria, vycierajú • expr.: zubiť sa • ceriť zuby (smiať sa s odkrytými zubami): zubí sa na každého; bez príčiny cerí zuby • hovor. vytŕčať zuby: veselo vytŕča zuby • expr. pučiť sa (zadúšať sa pri potláčaní smiechu): pučí sa pri myšlienke na prežité dobrodružstvo • usmievať sa (prejavovať príjemné pocity úsmevom): milo sa usmieva na dieťa • expr.: škeriť sa • škerdiť sa • vyškierať sa • uškierať sa • škeriť zuby • uškŕňať sa (úsmevom jemne naznačovať obyč. iróniu, škodoradosť, posmech a pod.): škerí, vyškiera sa nám do tváre; zlomyseľne, posmešne sa uškierajú, uškŕňajú • vysmievať sa • škľabiť sa • vyškľabovať sa • poškľabovať sa (smiechom dávať najavo opovrhovanie, nadradenosť, škodoradosť a pod.): vysmievať sa spolužiakovi, že je nešikovný; zlomyseľne sa nám škľabia, vyškľabujú • expr.: chechotať sa • chechtať sa • chachotať sa • chachtať sa • hahotať sa • chechliť sa (hlasno, samopašne, často aj zlomyseľne sa smiať) • expr.: rehotať sa • rehúňať sa • hovor. expr.: rehliť sa • rehniť sa • rehoniť sa • rehtať sa (hlasno a neviazane): v kúte miestnosti sa rehotali, rehúňali, reh(o)nili podgurážení chlapi • expr.: chichotať sa • chichtať sa • chichúňať sa • chichútať sa • chichliť sa (samopašne sa smiať obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): dievčence si čosi šuškali a veselo sa chichotali, chichúňali • fraz.: zachádzať sa/zachodiť sa od smiechu • zadúšať sa/dusiť sa od smiechu • zadŕhať sa od smiechu • pukať od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)
2. p. posmievať sa
usmievať sa p. smiať sa 1
usmiať sa, usmeje, usmejú, usmial dok.
1. (na koho, na čo, komu, čomu, na kom, na čom, nad čím i bezpredm.) charakteristickým pohybom svalov okolo úst mierne prejaviť radosť, príjemnú náladu, prípadne iróniu ap.; trochu sa zasmiať: u. sa milo, šťastne, veselo, radostne, blažene, potuteľne, figliarsky, previnilo, trpko, kyslo, sladko, posmešne, pohrdlivo, ironicky; usmiať sa pod, popod fúzy (pod, popod fúz) slabo, nebadane; u. sa na vtipe; Usmiala sa na mňa pokriveným úsmevom. (Fig.) Slečna usmiala sa na Poľana a poslala mu bozk. (Fr. Kráľ) Vytiahla zrkadielko a spokojne sa usmiala na svoju podobu. (Štef.) Usmiala sa jej teplo, priateľsky, vedela, že matka sa tiež usmeje. (Jes-á) Vše sa hmlisto usmiala čomusi. (Tat.) Matej sa musel usmiať na smiešnom majstrovi. (Kuk.) Nemohol sa neusmiať nad prostomyseľnosťou svojho zbrojnoša. (Fel.); pren.: slnko sa usmialo (na krajinu) zasvietilo, zažiarilo; šťastie sa naňho (na ňu) usmialo mal (mala) šťastie v niečom; Muškáty v okne usmiali sa červenými kvetmi (Urb.) pekne zakvitli, rozkvitli.
2. s úsmevom povedať, prehovoriť, prevravieť niečo: „Nože, no! Vy sa počnite žalovať!“ usmial sa Zandome. (Kuk.) „Huncút naničhodný,“ usmial sa Kúrňava. (Urb.) „No prosím!“ usmial sa, keď vošiel do dvora a zazrel novú stajňu i humno. (Gráf);
nedok. usmievať sa, -a, -ajú