usilovný príd. kt. sa usiluje, príčinlivý; svedčiaci o úsilí: u. žiak, u. pomocník; u-é ruky pracovité; u-á práca;
usilovne prísl.: u. premýšľať, u. sa učiť;
usilovnosť -i ž.
usilovne 2. st. -nejšie prísl.
tuho vyjadruje veľkú intenzitu, mieru deja, s veľkou silou, intenzitou • pevne • silno • silne • mocne: otec tuho, pevne objal syna; všetkým nám silno, mocne stisol ruky • intenzívne: každý deň tuho, intenzívne trénuje • tvrdo • húževnato • úporne • expr. urputne: tvrdo, húževnato sa domáha svojich práv; úporne, urputne sa bránia proti presile • usilovne: tuho, usilovne sa zapája do každej činnosti • veľmi: vonku tuho, veľmi mrzne • natuho • napevno • dotuha, pís. i na tuho, na pevno, do tuha, stuha: natuho, napevno, dotuha, stuha pritiahol všetky skrutky • hovor. expr. fest: lepidlo fest drží
porov. aj tuhý 3
usilovne s vypätím obyč. duševných síl, s úsilím • snaživo: usilovne, snaživo sa učil cudzie jazyky • príčinlivo • agilne: príčinlivo, agilne zhromažďoval podkladový materiál • tuho: tuho sa pripravovať na skúšku • expr.: ostopäť • ostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovania • fraz. o milých päť • nespis. pilne
porov. aj usilovný
usilovný príd.
1. prejavujúci úsilie (v práci), pilný, pracovitý, snaživý, príčinlivý: u. človek, u. robotník, u. žiak; u-é ruky; (Si) človek usilovný, robíš ako kôň. (Heč.) Potrebujem usilovného chlapca za pisára. (Ondr.) Klenovčania sú usilovní a podnikaví ľudia. (Vans.)
2. vykonávaný s úsilím; vytrvalý, intenzívny: u-á práca; Pri usilovnom učení zabudol i na hodiny. (Bod.); po malej chvíli usilovného premýšľania (Urb.);
usilovne prísl. s úsilím, pilne, intenzívne: u. pracovať, u. premýšľať, u. sa učiť; u. prikyvuje horlivo;
usilovnosť, -ti ž. vlastnosť niekoho usilovného; pilnosť, pracovitosť: expr. mravčia u. veľká