usilovný príd. kt. sa usiluje, príčinlivý; svedčiaci o úsilí: u. žiak, u. pomocník; u-é ruky pracovité; u-á práca;
usilovne prísl.: u. premýšľať, u. sa učiť;
usilovnosť -i ž.
usilovný -ná -né 2. st. -nejší príd.
pracovitý ktorý rád pracuje, vyhľadávajúci prácu; svedčiaci o tom • robotný: pracovité, robotné dievča; robotní synovia • nelenivý (op. lenivý) • kniž. prácechtivý (dožadujúci sa práce): nelenivá gazdiná, prácechtivá povaha • usilovný (vyznačujúci sa usilovnosťou v práci): usilovný žiak
usilovný prejavujúci úsilie v práci, činnosti a pod.; svedčiaci o usilovnosti • snaživý • nelenivý: usilovné, snaživé deti; oceniť prácu usilovných, snaživých, nelenivých ľudí • príčinlivý • pracovitý: obdivovať výtvory príčinlivých, pracovitých rúk; príčinlivá, pracovitá osoba • horlivý (usilovný a nadšený): stala sa z nej horlivá študentka • intenzívny • vytrvalý (v usilovnosti) • húževnatý: výsledky dlhodobej intenzívnej, vytrvalej práce
usilovný príd.
1. prejavujúci úsilie (v práci), pilný, pracovitý, snaživý, príčinlivý: u. človek, u. robotník, u. žiak; u-é ruky; (Si) človek usilovný, robíš ako kôň. (Heč.) Potrebujem usilovného chlapca za pisára. (Ondr.) Klenovčania sú usilovní a podnikaví ľudia. (Vans.)
2. vykonávaný s úsilím; vytrvalý, intenzívny: u-á práca; Pri usilovnom učení zabudol i na hodiny. (Bod.); po malej chvíli usilovného premýšľania (Urb.);
usilovne prísl. s úsilím, pilne, intenzívne: u. pracovať, u. premýšľať, u. sa učiť; u. prikyvuje horlivo;
usilovnosť, -ti ž. vlastnosť niekoho usilovného; pilnosť, pracovitosť: expr. mravčia u. veľká
usilovný príd prejavujúci úsilie, snaživý: o predečteneg wssak manželky geho neboheg skromnosti nemuže powgedat fatens, kreme to, že gazdina usilowna byla (L. MIKULÁŠ 1770); usilownj gazdowe trpá a ukriwdenj biwagu pre tich neusilownjch a dlznich obywatelou (Kur 1795); tirsstj usilowňj gsu, pracowiťj a strjdmj (PT 1796); -e prísl: penjze vsylowne wybjratj slibugem (PONIKY 1793); oni (ľudia) negen dost a vsylowne pracugj, ale se kwaltugj (HRANOVNICA 18. st); krumple take presekawag usilowne (PR 18. st); -osť ž vlastnosť niekoho usilovného, snaživosť: zeznawame, že sme prigaly od komisara za pracu s usilownostu nassu wazaice seno na portie sestnast rimskich zlatich (ROŽŇAVA 1770); ga prisaham, že portiowe powolany a wywoleny wssecku mogu vsylownosti tak prisluhuwat chcem (PONIKY 1793); mnostwj žencu s ňeprestalu usilownosty po rolich žňe wikonawalo (PT 1796); mnohym lidem na vsylownosti nic nechybuge (HRANOVNICA 18. st)