Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

usadiť dok.

1. ponúknuť miestom, posadiť: u. hosťa do fotela

2. hovor. expr. zahriaknuť, umlčať: raz-dva ho v reči u-l;

nedok. usádzať -a, usadzovať

// usadiť sa

1. sadnúť si: pohodlne sa u.

2. nájsť trvalý domov, usídliť sa: natrvalo sa u-l na vidieku

3. (o drobných čiastočkách) utvoriť vrstvu, usadnúť sa: prach sa u-l na nábytku; na dne sa u-la vrstva kalu;

nedok. usádzať sa, usadzovať sa

usadiť, -í, -ia, rozk. usaď dok.

1. (koho kam, kde) ponúknuť miestom, posadiť: u. hosťa (na popredné miesto); Viedol ho do izby a usadil za stôl. (Hor.) Usadili ho do auta. (Tal.) Usadil ho vo foteli a pritiahol stolík s fajčením. (Karv.)

2. hovor. expr. (koho, koho čím) zahriaknuť, umlčať: u. niekoho pádnym argumentom; Vám sa asi rozum čisti — úmyselne hrubo ho usadil Jožko. (Štef.) Gaščiačka sa nedala len tak ľahko usadiť. (Zgur.) Vedel ho vše usadiť svojím suchým, štipľavým vtipom. (Gráf);

nedok. usadzovať, uje, -ujú i usádzať, -a, -ajú

|| usadiť sa

1. (kam, kde) zaujať miesto, posadiť sa: u. sa vo foteli; Usadili sa k stolu. (Urbk.) Magda sa usadila na kraj vyvýšeného pódia. (Letz)

2. (kde) osadiť sa, usídliť sa; ubytovať sa; utáboriť sa: Keď sa človek natrvalo usadí v krajine, celkom iste začne obrábať čo len kúštik zeme. (Tat.) Predstavil sa ako lekár mieniaci sa usadiť v meste. (Jégé) Mladý človek sa usadil v dome [svojho] otca. (Jes-á) Kuchárka sa usadila v mlyne už týždeň vopred, aby mala čas všetko prichystať. (Zgur.) [Výletníci] sa konečne usadili na Mokrom vrchu. (Karv.); pren. Akýsi smútok sa im usadil v srdciach (Letz) zosmutneli;

3. (kde) vytvoriť usadeninu, usadnúť sa: prach sa usadil (na nábytku); drobné čiastočky sa usadili na dne;

4. zried. poklesnúť, usadnúť sa: Naložená masa sa usadila a podala sa. (Hor.);

nedok. usadzovať sa i usádzať sa

usadzovať, usadzovať sa p. usadiť, usadiť sa