urovnať dok.
1. urobiť rovným povrch niečoho, vyrovnať (niečo hrboľaté, pokrčené ap.), zarovnať: u. si záhyby šiat, u. pokrčený list papiera
2. usporiadať (význ. 1), poukladať: u. uložené knihy;
pren. u. si myšlienky (v hlave)
3. zmierlivo, priaznivo vybaviť, vyriešiť: u. spor, u. si svoje veci;
nedok. urovnávať -a
rovnať 1. robiť rovným • vyrovnávať • narovnávať • vystierať: rovnala látky; narovnával, vystieral papier • zrovnávať • zarovnávať • urovnávať • upravovať • hovor. planírovať (obyč. povrch niečoho): zarovnávali, upravovali terén; planírovať cestu buldozérom
2. p. radiť2
urovnať, -á, -ajú dok. (čo)
1. odstrániť nerovnosti z niečoho, upraviť niečo pokrčené, nerovné, hrboľaté ap.: urovnala si záhyby sukne (Zgur.); Vytiahol leták, urovnal ho rukou na sklenej podložke písacieho stola. (Urb.); u. pôdu smykom; Zem v chatrčiach urovnali. (Ondr.) Bolo treba ešte zahádzať starú jamu a urovnať vchod. (Taj.)
2. usporiadať, poukladať (obyč. veci rovnakého tvaru, rovnakých rozmerov): urovnať knihy na polici; u. drevo, polená (siahovicu) do siah; Urovnala písanky a podala mu ich. (Bod.); pren. u. si myšlienky v hlave uvážiť, premyslieť si niečo;
3. zmierlivo vybaviť, vyriešiť: u. spor, hádku; Hľadal som spôsob, ktorým by sa celá vec dala urovnať. (Švant.) Malodušní bojkovia chcú vždy všetko urovnať podobrotky a zmierovať ovcu s vlkom. (Lety);
nedok. urovnávať, -a, -ajú