Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

urobiť dok.

1. vykonať nejakú činnosť, spraviť: u. si (svoju) robotu, u-l všetko, čo chcel; čo u-íš? ako sa rozhodneš? u. skúšku, doktorát zložiť; u. si večernú školu absolvovať

2. vyrobiť, zhotoviť (z materiálu); utvoriť, spraviť: u. z dosák lavičku, u. košík z prútia; u. praženicu, u. raňajky; u. uzol, značku na niečom

3. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s podst. m. (v A) al. iným slovným druhom, spraviť: u. rozhodnutie, u. vyhlásenie, u. výber, u. poznámku, u. priestupok, u. chybu; hovor. u. kariéru dosiahnuť; u. poplach, škandál vyvolať; u. poriadok upratať i fraz. zakročiť

4. zmeniť stav niekoho, niečoho, spraviť niečím, nejakým: u-li ho veliteľom; prostredie u-lo z neho iného človeka; u. z rybníka kúpalisko

5. spôsobiť, zapríčiniť, spraviť: u. niekomu radosť, hanbu, škodu; pes ti nič neu-í neublíži

6. naložiť nejako, spraviť: čo u-íš s toľkými peniazmi? uvidíš, čo s tebou majster u-í, keď ...

u. niekomu po vôli vyhovieť; expr.: u. s niekým, s niečím → krátky proces; (ne)u. dieru do sveta (ne)vykonať niečo veľké; u. niekomu → čiaru cez rozpočet; u. bodku za niečím skončiť niečo; u. kríž nad niečím vzdať sa nádeje; u. chybný krok pomýliť sa; u. dojem zapôsobiť; expr.: u. si z niekoho dobrý deň utiahnuť si; u. capa záhradníkom poveriť neprimeranou funkciou; u-lo mu to dobre dobre mu to padlo

// urobiť sa

1. utvoriť sa, spraviť sa: na hladine sa u-li vlny; u-li sa mu mozole

2. zatváriť sa nejako, spraviť sa: u. sa sprostým, pekným

u. sa slepým, hluchým nezareagovať na podnety

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
urobiť ‑í ‑ia dok.; urobiť sa

ochmelko -ka pl. N -kovia m. expr.kto je al. býva omámený alkoholom, opitý človek: tackajúci sa o.; miestni ochmelkovia; príbehy o znudených a unavených ochmelkoch *ochočiťspráv. urobiť zvieratá krotkými, skrotiť *ochočovaťspráv. robiť zvieratá krotkými, krotiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dotknúť sa 1. uskutočniť bezprostredné spojenie dotykom • zachytiť: dotknúť sa plecom steny; zachytiť rukou operadlo stoličkyzavadiťzasiahnuťzačiahnuťobtrieť sa (mimovoľne sa dotknúť): zavadiť lakťom o skriňu; začiahlo, zasiahlo ho padajúce skáliehmatnúť: hmatol si rukou vlasyšport. tečovať: hráč tečoval loptou bránkukniž. tknúť sa: koláča sa ani netkolnár. týknuť sa

2. stručne, letmo povedať, napísať čosi o niečom • spomenúťzmieniť sa: niektorých otázok sa len dotkli, iné prediskutovali; spomenúť význam kongresu, zmieniť sa o význame kongresunaraziť: v prednáške narazil na viacero problémovurobiť zmienku/narážku: o potrebe ochrany života urobil len malú zmienku

3. p. zasiahnuť 1, uraziť1


nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieťnaliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa nalialinaduť sanafúknuť sanafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkalazapuchnúťnapuchnúťopuchnúťspuchnúťzduriť saoduriť sazdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nosexpr.: oliať saoduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odulanapučaťnabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubreloexpr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgoupodbehnúťpodliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár

2. náhle vzniknúť • naskočiťnaskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavkyzjaviť saobjaviť saurobiť saspraviť sautvoriť savytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky

3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1


navrhnúť predložiť nejakú myšlienku na schválenie al. na uskutočnenie • dať/podať návrhurobiť návrh: navrhol mu, aby prišiel; podal návrh na odmenyproponovať: proponovaný plán sme neprijaliodporučiťporadiť (s priateľskou radou): poradil mu, aby zostal; odporučil knihu na vydaniezastaráv. rekomandovať (písomne odporučiť): rekomandovali mu liečenie


navrieť 1. naplniť sa a zväčšiť svoj objem • nabehnúť: po páde mu navrela hrča na čele; nabehli mu uzliny na krkunapuchnúťopuchnúťspuchnúť (puchnutím navrieť): napuchla mu tvár od plačuzhnisaťhovor.: nazbierať sazozbierať sa (hnisaním navrieť): rana sa nazbieralaponavierať (postupne, viac vecí): ponavierali mu žily

2. vzniknúť na koži • utvoriť savytvoriť saobjaviť sa: po práci mu navreli mozole; objavili sa mu pruhy po bitkeurobiť saspraviť sa: spravil sa mu vredponavierať (postupne): ponavierali mu vredy


obstaviť 1. práv. z úradnej moci prestať vyplácať plat, mzdu a pod. • zastaviťzadržať: plat mu okamžite obstavili, zastavili, zadržaliurobiť obstávkupráv. sekvestrovať (vziať do vnútornej správy): sekvestrovať, obstaviť majetok

2. p. obklopiť 2


oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinulzrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri kniheexpr.: povoliť sipovoľkať sipolebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkalivydýchnuť sihovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalejpospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie

2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdaluvoľniť sa (zbaviť sa napätia)


pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtochchybiťpochybiťschybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybilexpr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietolexpr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutiahovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekolfraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľafraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krokexpr.: prerátať saprepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátalkniž.: poblúdiťzablúdiťzblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omylhovor. expr.: opáliť saopláchnuť saopláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákolexpr.: popliesť sazapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietolexpr.: pomotať sazmiasť sapomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilosubšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla


postúpiť 1. urobiť jeden al. viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť) • podísťpokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsokposunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciampomknúť sapomyknúť sapodať sa (postúpiť al. sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa eštepotisnúť sapotlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestilipostrčiť sa (postúpiť po náraze)

2. dostať sa bližšie k cieľu • pokročiťurobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrokkvalifikovať sa (postúpiť v súťaži)

3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho • odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratoviprenechaťprepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miestodaťodovzdaťposlať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

robiť, -í, -ia nedok.

1. konať, vykonávať (manuálnu) prácu, pracovať; byť zamestnaný: ťažko, tuho, tvrdo r., r. do úmoru, od svitu do mrku; r. na poli, v továrni; r. akord, na akord, v akorde; r. na niekoho drieť pre zisk niekoho: Za dva dni robilo (dievča) teda na korheľa a za štyri na seba. (Taj.) Jej nebohá mamka robili do posledného dychu. (Laz.) Tu robí za slúžku, nájomníka, robí všetko iné, len nie to, čo má. (Al.) Vtedy sa robilo ešte v baniach. (Fr. Kráľ) Starý otec ostal robiť pri železnici. (Janč.) Nebol už teda súci ku koňom, prišlo mu robiť na voloch (Taj.) s volským záprahom; r. za dvoch, za troch veľa, veľmi mnoho; expr. r. ako kôň, ako vôl veľa pracovať, drieť; r. ako drak veľmi usilovne; Kubo robí, Kubo je (úsl.) kto pracuje, pracuje pre seba, vo svoj prospech; r. si svoje svoju prácu, robotu; r. (si) okolo svojho, na svojom; r. na svoju ruku samostatne; pren. iron. r. jazykom, papuľou o práci veľa hovoriť, ale nepracovať; pren. r. hlavou rozmýšľať, duševne pracovať;

2. (čo i bezpredm.) konať, vykonávať (obyč. dlhšie) nejakú činnosť, zaoberať sa, zamestnávať sa niečím, podnikať niečo, počínať si: Čo robíš?; r. prípravy na niečo, r. prehliadku; r. skúšku skladať; r. vychádzky; r. túry; r. remeslo; r. kupectvá (Fig.); Od mala robil murárčinu. (Mih.); r. niečo dobre, zle; r. mierovú, dobrú, zlú politiku; r. kotrmelce, pren. expr. počínať si neuvážene, prenáhlene, unáhlene; r. niečo bez rozumu, bez rozmyslu; r. (si) svoju povinnosť; mať, nemať čo robiť; Začal stopovať hosťa, čo robí. (Kuk.) Vtedy sa už nedalo nič múdrejšieho robiť. (Urb.) Vieš dobre, že všetko robím, ako ty chceš. (Krno) Mám právo robiť, čo sa mi páči. (Al.) Čas sa míňal a nerobilo sa nič k môjmu prospechu. (Švant.); pren. hovor. Čo robí krčma Pod búdou? (Žáry) čo sa v nej deje, ešte stojí? Šli s ním pozrieť, čo robí kaštieľ, či sa svieti, či niečo znať. (Vaj.); r. niečo na vlastnú päsť samostatne, bez cudzej rady a pomoci; Čo mám zrieť, čo robí kaštieľ, či sa svieti, či niečo za chrbtom klamať, podvádzať ho; Čo tu robíš? výraz podivenia al. nevôle nad prítomnosťou niekoho niekde; nedá sa nič robiť niet iného východiská, je to nezmeniteľné; nerob! prestaň vyvádzať hlúposti, prestaň dobiedzať, daj pokoj!; r. (si) po svojom postupovať podľa vlastného uváženia, rozhodnutia; r. nábor získavať; r. (si) plány plánovať; mať čo robiť s niekým, s niečím mať do činenia, stretávať sa: Miesto slohu máme čo robiť so slohovými cvičeniami, manierou a mániou. (A. Mat.)

3. (čo, čo z čoho) pripravovať z materiálu, vyrábať, uskutočňovať, zhotovovať, zostrojovať; utvárať, tvoriť: r. maltu, tehly, r. cesto; r. šaty; r. zo starého nové; r. víno, r. čaj, kávu; r. pokusy, experimenty; Robíte výbavu pre malého občianka? (Jégé) Robím zajacom búdku. (Ráz.) Rozpálená cigara robila oblaky dymu. (Vaj.); r. krik, lomoz, hurhaj, zhon, výtržnosti, škandále, r. bláznovstvá, hlúposti, žarty, vtipy, smiechy, pestvá, nezbedu, komédie, šantu, fígle vystrájať; r. poznámky a) napr. do knihy, písať; b) vtipkovať; r. dlhy požičiavať si peniaze; r. poriadok a) upratovať, riadiť; b) urovnávať spor, zvadu, nezhody; hovor. r. poriadky vybavovať, urovnávať určité právne záležitosti; r. chaos, zmätok, neporiadok; Kto z mála robí veľké veci, hoden je dvojnej slávy. (Vaj.)

expr. r. divy, zázraky dosahovať neobyčajné výsledky; hovor. r. smutnú, vážnu, kyslú, chladnú, nevinnú tvár tváriť sa smutne, vážne, kyslo, chladne, nevinne; šaty robia človeka a) výzor človeka závisí od šiat; b) spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia; hovor. r. hriech vadiť sa, hnevať sa; zried. r. reč (Tim.) klebetiť; hovor. r. drahoty dávať sa veľa prehovárať, zdráhať sa; r. fóry, okolky vykrúcať sa, vytáčať sa; r. niekomu čiaru cez rozpočet kaziť, porušovať plány; r. niekomu kázeň karhať ho, vyčítať niekomu niečo; r. oči na každého (Jégé) koketovať s každým; kniž. r. výber vyberať; r. nápravu naprávať niečo; r. rozdiel rozlišovať; r. niekomu, niečomu reklamu vychvaľovať, propagovať niekoho, niečo; r. prieky vzpierať sa, odporovať; r. dojem vyvolávať určitú predstavu, pôsobiť; hovor. r. niekomu divadlo vyvádzať; zabávať niekoho; r. česť niekomu, niečomu dobre reprezentovať: r. prekážky prekážať; r. okľuky okolkovať; hovor. r. (veľké) parády s niekým, s niečím zbytočne mnoho sa s niekým al. s niečím zapodievať, zdržiavať sa; r. niekomu, niečomu (dobrý) chýr vychvaľovať; r. pokrok, pokroky postupovať, napredovať (úspešne); r. niekomu poklony, poklonky zaliečať sa; r. opatrenia starať sa o niečo, zabezpečovať; r. úklady pripravovať lesť, chystať nástrahy; r. pózy, komédie pretvarovať sa; r. (vážne) kroky k niečomu podnikať niečo, začínať niečo pripravovať; r. narážky na niečo (nepriamo) pripomínať niečo; r. si nároky nárokovať si; r. si výčitky vyčítať si; r. si z niečoho zásluhy pokladať niečo za svoju zásluhu; r. si násilie premáhať sa; r. si z niekoho dobrý deň mať niekoho za blázna, uťahovať si z niekoho; r. si posmech, vtipy, žarty z niekoho vysmievať sa niekomu; r. si z niečoho ťažkú hlavu trápiť sa pre niečo; r. si z niečoho svedomie vyčítať si; r. si z niečoho ťažké srdce trápiť sa pre niečo; nerobiť si z niečoho mnoho neveľmi sa trápiť pre niečo; nerob si z toho nič! netráp sa preto, nech ťa to nemrzí; r. si starosti o niekoho, o niečo trápiť sa, znepokojovať sa; r. si ilúzie tešiť sa klamnými predstavami: r. si nádeje dúfať v niečo;

4. (z koho, z čoho čo, koho čím, akým) meniť niekoho, niečo na niečo, vytvárať z niekoho, z niečoho niečo; dodávať niekomu isté vlastnosti: Hľa, čo robí z detí vojna. (Zúb.) Ja si zo seba nenechám robiť blázna. (Zgur.) Z Hany robí Timrava predstaviteľku nášho nacionálneho horlenia. (Mráz) (Toaleta) robila ju štíhlou, vysokou. (Jégé) Obdivoval som vyrovnanosť, ktorá Úprku robila takým vytrvalým. (Al.)

r. z komára somára (slona, dromedára) zveličovať veci;

5. (čo komu, čo) spôsobovať, zapríčiňovať: r. niekomu radosť, ťažkosti, hanbu, krivdu, bolesť, muky, nepríjemnosti; r. niekomu galibu, oštaru; Drábovi robí zvláštnu pasiu udierať toho neboráka čím tuhšie. (Jégé) Nechcela som vám robiť obidu. (Kuk.) Priznáva, že mu to robilo veľký duševný pôžitok. (A. Mat.) Tvár má vždy usmiatu. Robia to veľké ústa. (Jaš.)

hovor. robí mu to dobre lahodí mu to, dobre mu to padne, je mu to príjemné; nerobí mu to dobre je mu to nepríjemné, zle to znáša; r. zlú krv budiť, vyvolávať nespokojnosť; robí to zlé oko, nerobí to dobré oko vyvoláva, budí nespokojnosť, nedôveru, neľúbosť; r. niekomu na zlosť, na jed hnevať, zlostiť niekoho; r. niekomu lepšiu vôľu (Taj.) vzbudzovať väčšiu chuť do niečoho;

6. hovor. (čo i akého) vykonávať, zastávať určitú funkciu, mať určité postavenie, úlohu, funkciu, byť v určitom postavení, byť niečím, niekým (obyč. na kratší čas, prechodne, nie natrvalo); stavať sa do istej pózy, tváriť sa nejako: r. vedúceho; Robil županovi sekretára. (Jes.) Sedel pri Dlháňovi, ktorý robil kočiša prvého voza. (Barč) Tomáš robil spojku medzi ním a Orešanským. (Zúb.) Však som robil partafíru, keď sme garáže stavali. (Karv.) Pokúša sa robiť nestranného. (A. Mat.) Arabella robila hostiteľku. (Zel.)

r. niekomu advokáta zastávať ho; r. niekomu žandára (Urb.) strážiť ho; r. niekomu (obyč. žene) gavaliera byť spoločníkom; r. niekomu spoločnosť, spoločníka, sprievod sprevádzať niekoho; hovor. r. urazeného tváriť sa urazeme; r. (niekomu) richtára rozsudzovať (obyč. v spore); hovor. r. pána žiť, správať sa ako pán;

7. (s kým, s čím) zachádzať, zaobchádzať, nakladať, počínať si určitým spôsobom s niekým, s niečím: Robila s ľuďmi, čo chcela. (Vám.) Viem, čo robiť so svojím dieťaťom. (Jes-á) A čože mám robiť s tým Karikášom? (Min.) Čo som mal robiť s majetkom? (Min.) Rob si s nimi, čo chceš. (Laz.)

8. zried. predstierať, tváriť sa, robiť sa: Keď Julka pobadala, že sa jej nasilu vyhýba, robila, akoby ju nepoznala. (Skal.)

9. (o cene) rovnať sa; činiť: To robí dolár a šesťdesiatosem centov. (Boor) Zratúva, koľko robil do haliera Veronin podiel. (Laz.) A koľko by tá náhrada robila? (Jégé)

10. ľud. (komu) pomáhať (obyč. zariekaním al. iným ľudovým liečením): Iva nebola z tých, ktorým trebarobiť od ľaku“. (Podj.) A dačo mu rob, kmotra, aby nebola zimnica. (Taj.);

opak. robievať, -a, -ajú;

dok. k 3, 4, 5, 7 urobiť

|| robiť sa

1. (bezpredm. i s kým, s čím) diať sa, stávať sa, konať sa, uskutočňovať sa: Len hluchý a slepý nevidí, čo sa robí vo svete. (Lajč.) Čo sa to u vás robí, kmotrička moja? (Tim.) Čo sa po polnoci na lúkach robilo, to už nebolo hodovanie. (Urb.) Čo sa to len s tým človekom robí? (Jégé) Nech sa potom so svetom robí, čo sa mu len páči. (Kal.); hovor. Nech sa robí, čo chce nech je akokoľvek;

2. (bezpredm. i komu) utvárať sa, vytvárať sa, vznikať: Robia sa Maroškovi kruhy pod očami. (Ráz.) Zakázali po dedine pažite vypásať pomedzi domy a záhrady, lebo že sa škoda robí. (Taj.) Na chrbte sa mi robil srieň. (Švant.) V tyle hrubé záhyby sa robili. (Kuk.) Už po ceste robilo sa im zle (Taj.) bolo im zle

hovor. Čo sa mu robí? a) čo mu je, čo je s ním?; b) čo si myslí, ako si to predstavuje?

3. (kým, čím, akým, so spoj že, akoby) tváriť sa, stavať sa, predstierať niečo: r. sa dôležitým, milým, hlúpym, nevinným, vážnym, svätým, múdrym, sprostým, hluchým; r. sa bláznom, hrdinom; Divne sa on robí pri takej všednej výpovedi. (Kuk.) Robí sa, že spí. (Taj.) Robila sa, že ho nepozná. (Jégé) Strakatý kôň len sa robil, že ťahá. (Jes-á) Robil som sa, akoby ma to nezaujímalo. (Fig.) Robí sa, akoby nepočul. (Vám.) Robil sa, akoby nič. (Min.);

opak. robievať sa;

dok. urobiť sa


urobiť, -í, -ia dok.

1. (čo i bezpredm.) vykonať; spraviť; podniknúť: u. si (svoju) robotu, u. (veľký, pekný) kus práce; u. niečo dobre, zle; Nemôže to takto zostať, treba niečo urobiť. (Zúb.) Uvidím, čo sa dá urobiť. (Vaj.) Prisľúbil, že urobí všetko podľa jeho rady. (Fel.) Čo urobíš teraz? — Veď to chcem od teba počuť, čo urobiť. (Jégé) Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. (prísl.) Urobí lepšie, keď sa bude mať na pozore (Kuk.) radšej nech sa má na pozore. Rozmýšľa, či dobre urobil, keď z domu odišiel (Taj.) či sa správne rozhodol. Tak urob vše, môj syn, ako si urobil mne (Kuk.) tak sa zachovaj. Do Lokce sa vydať, to ešte neurobila ani jedna dievka. (Kuk.); urobím všetko som odhodlaný na všetko; urob si po svojom, ako chceš rozhodni sa sám;

2. (čo, čo z čoho) vyrobiť (z materiálu), zhotoviť, zostrojiť; vytvoriť, utvoriť; uskutočniť, realizovať; spraviť: u. plot okolo záhrady; u. policu na knihy; dať si u. topánky, šaty; u. cesto, u. roztok, u. kávu, čaj; Nemohol sa pohnúť, museli urobiť nosidlá. (Jégé); dvere urobené z dosák (Kuk.); Urobil som posteľ z jaseňového dreva. (Švant.); u. oheň, vatru rozložiť; u. uzol, zárez, znak, značku na niečom; Uprostred izby urobila matka kruh a do kruhu kríž. (Zúb.); u. zmluvu, dohodu, závet, testament; u. obchod uskutočniť kúpu al. predaj; u. poznámku a) zapísať, poznačiť niečo, b) vysloviť, poznamenať niečo; u. niekoľko krokov; u. (prudký, mimovoľný) pohyb pohnúť sa; u. kotrmelec, pren. expr. prenáhliť sa; u. krik, lomoz, u. škandál; u. hlúposť, chybu; u. poriadok a) upratať, b) urovnať spor, zvadu, hádku

hovor.: u. (niekomu) čiaru cez rozpočet prekaziť, zmariť (niečie) plány; u. kríž nad niekým, nad niečím vzdať sa nádeje, prestať dúfať v úspech niekoho al. niečoho; u. bodku za niečím skončiť niečo; hovor. expr., často iron. u. dieru do sveta dokázať niečo veľké; hovor. u. vážnu, smutnú, kyslú, nevinnú tvár zatváriť sa vážne, smutne, kyslo, nevinne; hovor. u. dlhú tvár zatváriť sa prekvapene; u. (dobrý, zlý) dojem (na niekoho) zapôsobiť (dobre, zle); u. kariéru dosiahnuť význačné postavenie, vyšvihnúť sa; hovor. u. (dobrú) partiu dobre sa vydať, oženiť; u. pokrok, u. veľký krok dopredu postúpiť; u. chybný krok pomýliť sa; u. prvé kroky začať podnikať niečo; u. opatrenie vykonať niečo potrebné na zabezpečenie niečoho; u. si obraz o niečom získať predstavu, vedomosti o niečom; u. si pohodlie pohodlne sa usadiť, rozložiť sa niekde; u. si voľno uvoľniť sa (z práce, z povinností); u. reklamu niekomu, niečomu vychváliť niekoho, niečo; u. poklonu niekomu zalichotiť niekomu; u. miesto niekomu vyhnúť sa, vystúpiť sa niekomu; u. si posmech z niekoho, z niečoho vysmiať sa niekomu, niečomu; hovor. expr. u. si dobrý deň z niekoho utiahnuť si z niekoho;

3. (z koho, z čoho čo; koho, čo čím, akým) zmeniť niekoho, niečo na niečo; dať, dodať niekomu, niečomu isté vlastnosti; vytvoriť z niekoho, z niečoho niečo; spraviť: Z pekného chlapca za hodinu urobili strašidlo do konopí. (Kuk.) Škrelo ju, že urobil z nej takého blázna. (Jégé) Podarilo sa mu z okresného náčelníka urobiť nástroj svojich politických ašpirácií. (Urb.) Postavili sme ťa na zodpovedné miesto, aby sme z teba urobili človeka. (Min.) Z tohto močiara urobím rybník. (Urb.) Urobili ma správcom v škole. (Tat.) Chcel ho urobiť dedičom svojho majetku. (Al.) Umienil som si, že ju urobím šťastnou. (Zúb.) Zodpovedným [za prípad] urobili Vladovho otca. (Letz) Keby ju zbadal otec, urobil by z nej fašírku (Fel.) veľmi by ju zbil, dobil.

hovor.: u. z komára somára (vola) zveličiť vec; u. z núdze cnosť nevyhnutné vyhlásiť za dobrovoľné;

4. (čo komu, čomu; čo) spôsobiť, zapríčiniť, spraviť: u. niekomu radosť, žiaľ, bolesť, hanbu, krivdu, škodu; u. niekomu dobre pomôcť; u. niekomu zle ublížiť, uškodiť; Články urobili dovtedy neznámej novinárke meno. (Žáry) Plačeš? Kto ti čo urobil? (Vaj.) kto ti ublížil? Keby ma boli na remeslo nútili, možno by som si bol niečo urobil (Jégé) bol by som sa pokúsil o samovraždu.

hovor. urobilo mu to dobre a) dobre mu to padlo, b) (o lieku) pomohlo mu to; u. niekomu po vôli, u. niekomu, niečomu zadosť vyhovieť; u. niekomu (niečo) na zlosť, na jed, napriek, naprotiveň nazlostiť, najedovať niekoho; u. niečomu koniec prerušiť, prekaziť niečo, skoncovať s niečím;

5. (čo s kým, s čím) naložiť nejako, zachovať sa k niekomu, k niečomu nejako, spraviť s niekým, s niečím niečo: Čo si s Petruškom urobil, žily si mu podrezal, hej? (Švant.) Jablonská netušila, čo s ňou chce muž urobiť. (Janč.) Začali sa radiť, čo s peniazmi urobiť. (Urb.)

expr. u. s niekým, s niečím krátky proces rázne, energicky zakročiť proti niekomu al. niečomu

|| urobiť sa

1. (bezpredm. i komu) utvoriť sa, vytvoriť sa, vzniknúť, spraviť sa: na vode sa urobili vlny, kolesá, bubliny, peny; na tvári sa mu urobila vyrážka; Mnohým sa [od tvrdého goliera] urobili (na krku) červené boľavé pruhy. (Urb.)

2. (kým, čím, akým, so spoj. že, akoby) zatváriť sa nejako, predstierať niečo, spraviť sa: u. sa milým, nevinným, hlúpym, slepým, hluchým, chorým; u. sa pekným, dobrým predstierať pekné, dobré vlastnosti; Urobila sa, že nevidí. (Zgur.) Urobila sa, akoby spala. (Dobš.)

3. neos. (komu ako) (o fyzických al. psychických stavoch človeka) začať sa cítiť nejako, dostať sa do istého stavu: zle sa mi urobilo, ako škaredo na mňa pozrela (Tomašč.) prišlo mi zle, začal som sa zle cítiť


zjednať2, -á, -ajú dok. nespráv. v spojeniach: z. nápravu, z. poriadok urobiť, zaistiť

Morfologický analyzátor

urobiť dokonavé sloveso
(ja) urobím VKdsa+; (ty) urobíš VKdsb+; (on, ona, ono) urobí VKdsc+; (my) urobíme VKdpa+; (vy) urobíte VKdpb+; (oni, ony) urobia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) urobil VLdsam+; (ona) urobila VLdsaf+; (ono) urobilo VLdsan+; (oni, ony) urobili VLdpah+;
(ty) urob! VMdsb+; (my) urobme! VMdpa+; (vy) urobte! VMdpb+;
(nejako) urobiac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor