Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

urobiť dok.

1. vykonať nejakú činnosť, spraviť: u. si (svoju) robotu, u-l všetko, čo chcel; čo u-íš? ako sa rozhodneš? u. skúšku, doktorát zložiť; u. si večernú školu absolvovať

2. vyrobiť, zhotoviť (z materiálu); utvoriť, spraviť: u. z dosák lavičku, u. košík z prútia; u. praženicu, u. raňajky; u. uzol, značku na niečom

3. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s podst. m. (v A) al. iným slovným druhom, spraviť: u. rozhodnutie, u. vyhlásenie, u. výber, u. poznámku, u. priestupok, u. chybu; hovor. u. kariéru dosiahnuť; u. poplach, škandál vyvolať; u. poriadok upratať i fraz. zakročiť

4. zmeniť stav niekoho, niečoho, spraviť niečím, nejakým: u-li ho veliteľom; prostredie u-lo z neho iného človeka; u. z rybníka kúpalisko

5. spôsobiť, zapríčiniť, spraviť: u. niekomu radosť, hanbu, škodu; pes ti nič neu-í neublíži

6. naložiť nejako, spraviť: čo u-íš s toľkými peniazmi? uvidíš, čo s tebou majster u-í, keď ...

● u. niekomu po vôli vyhovieť; expr.: u. s niekým, s niečím → krátky proces; (ne)u. dieru do sveta (ne)vykonať niečo veľké; u. niekomu → čiaru cez rozpočet; u. bodku za niečím skončiť niečo; u. kríž nad niečím vzdať sa nádeje; u. chybný krok pomýliť sa; u. dojem zapôsobiť; expr.: u. si z niekoho dobrý deň utiahnuť si; u. capa záhradníkom poveriť neprimeranou funkciou; u-lo mu to dobre dobre mu to padlo

// urobiť sa

1. utvoriť sa, spraviť sa: na hladine sa u-li vlny; u-li sa mu mozole

2. zatváriť sa nejako, spraviť sa: u. sa sprostým, pekným

● u. sa slepým, hluchým nezareagovať na podnety

urobiť -bí -bia urob! -bil -biac -bený -benie dok.

urobiť sa -bí sa -bia sa urob sa! -bil sa -biac sa -benie sa dok.

ochmelko -ka pl. N -kovia m. expr. ▶ kto je al. býva omámený alkoholom, opitý človek: tackajúci sa o.; miestni ochmelkovia; príbehy o znudených a unavených ochmelkoch *ochočiť ↗ správ. urobiť zvieratá krotkými, skrotiť *ochočovať ↗ správ. robiť zvieratá krotkými, krotiť

robiť, -í, -ia nedok.

1. konať, vykonávať (manuálnu) prácu, pracovať; byť zamestnaný: ťažko, tuho, tvrdo r., r. do úmoru, od svitu do mrku; r. na poli, v továrni; r. akord, na akord, v akorde; r. na niekoho drieť pre zisk niekoho: Za dva dni robilo (dievča) teda na korheľa a za štyri na seba. (Taj.) Jej nebohá mamka robili do posledného dychu. (Laz.) Tu robí za slúžku, nájomníka, robí všetko iné, len nie to, čo má. (Al.) Vtedy sa robilo ešte v baniach. (Fr. Kráľ) Starý otec ostal robiť pri železnici. (Janč.) Nebol už teda súci ku koňom, prišlo mu robiť na voloch (Taj.) s volským záprahom; r. za dvoch, za troch veľa, veľmi mnoho; expr. r. ako kôň, ako vôl veľa pracovať, drieť; r. ako drak veľmi usilovne; Kubo robí, Kubo je (úsl.) kto pracuje, pracuje pre seba, vo svoj prospech; r. si svoje svoju prácu, robotu; r. (si) okolo svojho, na svojom; r. na svoju ruku samostatne; pren. iron. r. jazykom, papuľou o práci veľa hovoriť, ale nepracovať; pren. r. hlavou rozmýšľať, duševne pracovať;

2. (čo i bezpredm.) konať, vykonávať (obyč. dlhšie) nejakú činnosť, zaoberať sa, zamestnávať sa niečím, podnikať niečo, počínať si: Čo robíš?; r. prípravy na niečo, r. prehliadku; r. skúšku skladať; r. vychádzky; r. túry; r. remeslo; r. kupectvá (Fig.); Od mala robil murárčinu. (Mih.); r. niečo dobre, zle; r. mierovú, dobrú, zlú politiku; r. kotrmelce, pren. expr. počínať si neuvážene, prenáhlene, unáhlene; r. niečo bez rozumu, bez rozmyslu; r. (si) svoju povinnosť; mať, nemať čo robiť; Začal stopovať hosťa, čo robí. (Kuk.) Vtedy sa už nedalo nič múdrejšieho robiť. (Urb.) Vieš dobre, že všetko robím, ako ty chceš. (Krno) Mám právo robiť, čo sa mi páči. (Al.) Čas sa míňal a nerobilo sa nič k môjmu prospechu. (Švant.); pren. hovor. Čo robí krčma Pod búdou? (Žáry) čo sa v nej deje, ešte stojí? Šli s ním pozrieť, čo robí kaštieľ, či sa svieti, či niečo znať. (Vaj.); r. niečo na vlastnú päsť samostatne, bez cudzej rady a pomoci; Čo mám zrieť, čo robí kaštieľ, či sa svieti, či niečo za chrbtom klamať, podvádzať ho; Čo tu robíš? výraz podivenia al. nevôle nad prítomnosťou niekoho niekde; nedá sa nič robiť niet iného východiská, je to nezmeniteľné; nerob! prestaň vyvádzať hlúposti, prestaň dobiedzať, daj pokoj!; r. (si) po svojom postupovať podľa vlastného uváženia, rozhodnutia; r. nábor získavať; r. (si) plány plánovať; mať čo robiť s niekým, s niečím mať do činenia, stretávať sa: Miesto slohu máme čo robiť so slohovými cvičeniami, manierou a mániou. (A. Mat.)

3. (čo, čo z čoho) pripravovať z materiálu, vyrábať, uskutočňovať, zhotovovať, zostrojovať; utvárať, tvoriť: r. maltu, tehly, r. cesto; r. šaty; r. zo starého nové; r. víno, r. čaj, kávu; r. pokusy, experimenty; Robíte výbavu pre malého občianka? (Jégé) Robím zajacom búdku. (Ráz.) Rozpálená cigara robila oblaky dymu. (Vaj.); r. krik, lomoz, hurhaj, zhon, výtržnosti, škandále, r. bláznovstvá, hlúposti, žarty, vtipy, smiechy, pestvá, nezbedu, komédie, šantu, fígle vystrájať; r. poznámky a) napr. do knihy, písať; b) vtipkovať; r. dlhy požičiavať si peniaze; r. poriadok a) upratovať, riadiť; b) urovnávať spor, zvadu, nezhody; hovor. r. poriadky vybavovať, urovnávať určité právne záležitosti; r. chaos, zmätok, neporiadok; Kto z mála robí veľké veci, hoden je dvojnej slávy. (Vaj.)

● expr. r. divy, zázraky dosahovať neobyčajné výsledky; hovor. r. smutnú, vážnu, kyslú, chladnú, nevinnú tvár tváriť sa smutne, vážne, kyslo, chladne, nevinne; šaty robia človeka a) výzor človeka závisí od šiat; b) spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia; hovor. r. hriech vadiť sa, hnevať sa; zried. r. reč (Tim.) klebetiť; hovor. r. drahoty dávať sa veľa prehovárať, zdráhať sa; r. fóry, okolky vykrúcať sa, vytáčať sa; r. niekomu čiaru cez rozpočet kaziť, porušovať plány; r. niekomu kázeň karhať ho, vyčítať niekomu niečo; r. oči na každého (Jégé) koketovať s každým; kniž. r. výber vyberať; r. nápravu naprávať niečo; r. rozdiel rozlišovať; r. niekomu, niečomu reklamu vychvaľovať, propagovať niekoho, niečo; r. prieky vzpierať sa, odporovať; r. dojem vyvolávať určitú predstavu, pôsobiť; hovor. r. niekomu divadlo vyvádzať; zabávať niekoho; r. česť niekomu, niečomu dobre reprezentovať: r. prekážky prekážať; r. okľuky okolkovať; hovor. r. (veľké) parády s niekým, s niečím zbytočne mnoho sa s niekým al. s niečím zapodievať, zdržiavať sa; r. niekomu, niečomu (dobrý) chýr vychvaľovať; r. pokrok, pokroky postupovať, napredovať (úspešne); r. niekomu poklony, poklonky zaliečať sa; r. opatrenia starať sa o niečo, zabezpečovať; r. úklady pripravovať lesť, chystať nástrahy; r. pózy, komédie pretvarovať sa; r. (vážne) kroky k niečomu podnikať niečo, začínať niečo pripravovať; r. narážky na niečo (nepriamo) pripomínať niečo; r. si nároky nárokovať si; r. si výčitky vyčítať si; r. si z niečoho zásluhy pokladať niečo za svoju zásluhu; r. si násilie premáhať sa; r. si z niekoho dobrý deň mať niekoho za blázna, uťahovať si z niekoho; r. si posmech, vtipy, žarty z niekoho vysmievať sa niekomu; r. si z niečoho ťažkú hlavu trápiť sa pre niečo; r. si z niečoho svedomie vyčítať si; r. si z niečoho ťažké srdce trápiť sa pre niečo; nerobiť si z niečoho mnoho neveľmi sa trápiť pre niečo; nerob si z toho nič! netráp sa preto, nech ťa to nemrzí; r. si starosti o niekoho, o niečo trápiť sa, znepokojovať sa; r. si ilúzie tešiť sa klamnými predstavami: r. si nádeje dúfať v niečo;

4. (z koho, z čoho čo, koho čím, akým) meniť niekoho, niečo na niečo, vytvárať z niekoho, z niečoho niečo; dodávať niekomu isté vlastnosti: Hľa, čo robí z detí vojna. (Zúb.) Ja si zo seba nenechám robiť blázna. (Zgur.) Z Hany robí Timrava predstaviteľku nášho nacionálneho horlenia. (Mráz) (Toaleta) robila ju štíhlou, vysokou. (Jégé) Obdivoval som vyrovnanosť, ktorá Úprku robila takým vytrvalým. (Al.)

● r. z komára somára (slona, dromedára) zveličovať veci;

5. (čo komu, čo) spôsobovať, zapríčiňovať: r. niekomu radosť, ťažkosti, hanbu, krivdu, bolesť, muky, nepríjemnosti; r. niekomu galibu, oštaru; Drábovi robí zvláštnu pasiu udierať toho neboráka čím tuhšie. (Jégé) Nechcela som vám robiť obidu. (Kuk.) Priznáva, že mu to robilo veľký duševný pôžitok. (A. Mat.) Tvár má vždy usmiatu. Robia to veľké ústa. (Jaš.)

● hovor. robí mu to dobre lahodí mu to, dobre mu to padne, je mu to príjemné; nerobí mu to dobre je mu to nepríjemné, zle to znáša; r. zlú krv budiť, vyvolávať nespokojnosť; robí to zlé oko, nerobí to dobré oko vyvoláva, budí nespokojnosť, nedôveru, neľúbosť; r. niekomu na zlosť, na jed hnevať, zlostiť niekoho; r. niekomu lepšiu vôľu (Taj.) vzbudzovať väčšiu chuť do niečoho;

6. hovor. (čo i akého) vykonávať, zastávať určitú funkciu, mať určité postavenie, úlohu, funkciu, byť v určitom postavení, byť niečím, niekým (obyč. na kratší čas, prechodne, nie natrvalo); stavať sa do istej pózy, tváriť sa nejako: r. vedúceho; Robil županovi sekretára. (Jes.) Sedel pri Dlháňovi, ktorý robil kočiša prvého voza. (Barč) Tomáš robil spojku medzi ním a Orešanským. (Zúb.) Však som robil partafíru, keď sme garáže stavali. (Karv.) Pokúša sa robiť nestranného. (A. Mat.) Arabella robila hostiteľku. (Zel.)

● r. niekomu advokáta zastávať ho; r. niekomu žandára (Urb.) strážiť ho; r. niekomu (obyč. žene) gavaliera byť spoločníkom; r. niekomu spoločnosť, spoločníka, sprievod sprevádzať niekoho; hovor. r. urazeného tváriť sa urazeme; r. (niekomu) richtára rozsudzovať (obyč. v spore); hovor. r. pána žiť, správať sa ako pán;

7. (s kým, s čím) zachádzať, zaobchádzať, nakladať, počínať si určitým spôsobom s niekým, s niečím: Robila s ľuďmi, čo chcela. (Vám.) Viem, čo robiť so svojím dieťaťom. (Jes-á) A čože mám robiť s tým Karikášom? (Min.) Čo som mal robiť s majetkom? (Min.) Rob si s nimi, čo chceš. (Laz.)

8. zried. predstierať, tváriť sa, robiť sa: Keď Julka pobadala, že sa jej nasilu vyhýba, robila, akoby ju nepoznala. (Skal.)

9. (o cene) rovnať sa; činiť: To robí dolár a šesťdesiatosem centov. (Boor) Zratúva, koľko robil do haliera Veronin podiel. (Laz.) A koľko by tá náhrada robila? (Jégé)

10. ľud. (komu) pomáhať (obyč. zariekaním al. iným ľudovým liečením): Iva nebola z tých, ktorým treba „robiť od ľaku“. (Podj.) A dačo mu rob, kmotra, aby nebola zimnica. (Taj.);

opak. robievať, -a, -ajú;

dok. k 3, 4, 5, 7 urobiť

|| robiť sa

1. (bezpredm. i s kým, s čím) diať sa, stávať sa, konať sa, uskutočňovať sa: Len hluchý a slepý nevidí, čo sa robí vo svete. (Lajč.) Čo sa to u vás robí, kmotrička moja? (Tim.) Čo sa po polnoci na lúkach robilo, to už nebolo hodovanie. (Urb.) Čo sa to len s tým človekom robí? (Jégé) Nech sa potom so svetom robí, čo sa mu len páči. (Kal.); hovor. Nech sa robí, čo chce nech je akokoľvek;

2. (bezpredm. i komu) utvárať sa, vytvárať sa, vznikať: Robia sa Maroškovi kruhy pod očami. (Ráz.) Zakázali po dedine pažite vypásať pomedzi domy a záhrady, lebo že sa škoda robí. (Taj.) Na chrbte sa mi robil srieň. (Švant.) V tyle hrubé záhyby sa robili. (Kuk.) Už po ceste robilo sa im zle (Taj.) bolo im zle

● hovor. Čo sa mu robí? a) čo mu je, čo je s ním?; b) čo si myslí, ako si to predstavuje?

3. (kým, čím, akým, so spoj že, akoby) tváriť sa, stavať sa, predstierať niečo: r. sa dôležitým, milým, hlúpym, nevinným, vážnym, svätým, múdrym, sprostým, hluchým; r. sa bláznom, hrdinom; Divne sa on robí pri takej všednej výpovedi. (Kuk.) Robí sa, že spí. (Taj.) Robila sa, že ho nepozná. (Jégé) Strakatý kôň len sa robil, že ťahá. (Jes-á) Robil som sa, akoby ma to nezaujímalo. (Fig.) Robí sa, akoby nepočul. (Vám.) Robil sa, akoby nič. (Min.);

opak. robievať sa;

dok. urobiť sa

urobiť, -í, -ia dok.

1. (čo i bezpredm.) vykonať; spraviť; podniknúť: u. si (svoju) robotu, u. (veľký, pekný) kus práce; u. niečo dobre, zle; Nemôže to takto zostať, treba niečo urobiť. (Zúb.) Uvidím, čo sa dá urobiť. (Vaj.) Prisľúbil, že urobí všetko podľa jeho rady. (Fel.) Čo urobíš teraz? — Veď to chcem od teba počuť, čo urobiť. (Jégé) Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. (prísl.) Urobí lepšie, keď sa bude mať na pozore (Kuk.) radšej nech sa má na pozore. Rozmýšľa, či dobre urobil, keď z domu odišiel (Taj.) či sa správne rozhodol. Tak urob vše, môj syn, ako si urobil mne (Kuk.) tak sa zachovaj. Do Lokce sa vydať, to ešte neurobila ani jedna dievka. (Kuk.); urobím všetko som odhodlaný na všetko; urob si po svojom, ako chceš rozhodni sa sám;

2. (čo, čo z čoho) vyrobiť (z materiálu), zhotoviť, zostrojiť; vytvoriť, utvoriť; uskutočniť, realizovať; spraviť: u. plot okolo záhrady; u. policu na knihy; dať si u. topánky, šaty; u. cesto, u. roztok, u. kávu, čaj; Nemohol sa pohnúť, museli urobiť nosidlá. (Jégé); dvere urobené z dosák (Kuk.); Urobil som posteľ z jaseňového dreva. (Švant.); u. oheň, vatru rozložiť; u. uzol, zárez, znak, značku na niečom; Uprostred izby urobila matka kruh a do kruhu kríž. (Zúb.); u. zmluvu, dohodu, závet, testament; u. obchod uskutočniť kúpu al. predaj; u. poznámku a) zapísať, poznačiť niečo, b) vysloviť, poznamenať niečo; u. niekoľko krokov; u. (prudký, mimovoľný) pohyb pohnúť sa; u. kotrmelec, pren. expr. prenáhliť sa; u. krik, lomoz, u. škandál; u. hlúposť, chybu; u. poriadok a) upratať, b) urovnať spor, zvadu, hádku

● hovor.: u. (niekomu) čiaru cez rozpočet prekaziť, zmariť (niečie) plány; u. kríž nad niekým, nad niečím vzdať sa nádeje, prestať dúfať v úspech niekoho al. niečoho; u. bodku za niečím skončiť niečo; hovor. expr., často iron. u. dieru do sveta dokázať niečo veľké; hovor. u. vážnu, smutnú, kyslú, nevinnú tvár zatváriť sa vážne, smutne, kyslo, nevinne; hovor. u. dlhú tvár zatváriť sa prekvapene; u. (dobrý, zlý) dojem (na niekoho) zapôsobiť (dobre, zle); u. kariéru dosiahnuť význačné postavenie, vyšvihnúť sa; hovor. u. (dobrú) partiu dobre sa vydať, oženiť; u. pokrok, u. veľký krok dopredu postúpiť; u. chybný krok pomýliť sa; u. prvé kroky začať podnikať niečo; u. opatrenie vykonať niečo potrebné na zabezpečenie niečoho; u. si obraz o niečom získať predstavu, vedomosti o niečom; u. si pohodlie pohodlne sa usadiť, rozložiť sa niekde; u. si voľno uvoľniť sa (z práce, z povinností); u. reklamu niekomu, niečomu vychváliť niekoho, niečo; u. poklonu niekomu zalichotiť niekomu; u. miesto niekomu vyhnúť sa, vystúpiť sa niekomu; u. si posmech z niekoho, z niečoho vysmiať sa niekomu, niečomu; hovor. expr. u. si dobrý deň z niekoho utiahnuť si z niekoho;

3. (z koho, z čoho čo; koho, čo čím, akým) zmeniť niekoho, niečo na niečo; dať, dodať niekomu, niečomu isté vlastnosti; vytvoriť z niekoho, z niečoho niečo; spraviť: Z pekného chlapca za hodinu urobili strašidlo do konopí. (Kuk.) Škrelo ju, že urobil z nej takého blázna. (Jégé) Podarilo sa mu z okresného náčelníka urobiť nástroj svojich politických ašpirácií. (Urb.) Postavili sme ťa na zodpovedné miesto, aby sme z teba urobili človeka. (Min.) Z tohto močiara urobím rybník. (Urb.) Urobili ma správcom v škole. (Tat.) Chcel ho urobiť dedičom svojho majetku. (Al.) Umienil som si, že ju urobím šťastnou. (Zúb.) Zodpovedným [za prípad] urobili Vladovho otca. (Letz) Keby ju zbadal otec, urobil by z nej fašírku (Fel.) veľmi by ju zbil, dobil.

● hovor.: u. z komára somára (vola) zveličiť vec; u. z núdze cnosť nevyhnutné vyhlásiť za dobrovoľné;

4. (čo komu, čomu; čo) spôsobiť, zapríčiniť, spraviť: u. niekomu radosť, žiaľ, bolesť, hanbu, krivdu, škodu; u. niekomu dobre pomôcť; u. niekomu zle ublížiť, uškodiť; Články urobili dovtedy neznámej novinárke meno. (Žáry) Plačeš? Kto ti čo urobil? (Vaj.) kto ti ublížil? Keby ma boli na remeslo nútili, možno by som si bol niečo urobil (Jégé) bol by som sa pokúsil o samovraždu.

● hovor. urobilo mu to dobre a) dobre mu to padlo, b) (o lieku) pomohlo mu to; u. niekomu po vôli, u. niekomu, niečomu zadosť vyhovieť; u. niekomu (niečo) na zlosť, na jed, napriek, naprotiveň nazlostiť, najedovať niekoho; u. niečomu koniec prerušiť, prekaziť niečo, skoncovať s niečím;

5. (čo s kým, s čím) naložiť nejako, zachovať sa k niekomu, k niečomu nejako, spraviť s niekým, s niečím niečo: Čo si s Petruškom urobil, žily si mu podrezal, hej? (Švant.) Jablonská netušila, čo s ňou chce muž urobiť. (Janč.) Začali sa radiť, čo s peniazmi urobiť. (Urb.)

● expr. u. s niekým, s niečím krátky proces rázne, energicky zakročiť proti niekomu al. niečomu

|| urobiť sa

1. (bezpredm. i komu) utvoriť sa, vytvoriť sa, vzniknúť, spraviť sa: na vode sa urobili vlny, kolesá, bubliny, peny; na tvári sa mu urobila vyrážka; Mnohým sa [od tvrdého goliera] urobili (na krku) červené boľavé pruhy. (Urb.)

2. (kým, čím, akým, so spoj. že, akoby) zatváriť sa nejako, predstierať niečo, spraviť sa: u. sa milým, nevinným, hlúpym, slepým, hluchým, chorým; u. sa pekným, dobrým predstierať pekné, dobré vlastnosti; Urobila sa, že nevidí. (Zgur.) Urobila sa, akoby spala. (Dobš.)

3. neos. (komu ako) (o fyzických al. psychických stavoch človeka) začať sa cítiť nejako, dostať sa do istého stavu: Až zle sa mi urobilo, ako škaredo na mňa pozrela (Tomašč.) prišlo mi zle, začal som sa zle cítiť

zjednať², -á, -ajú dok. nespráv. v spojeniach: z. nápravu, z. poriadok urobiť, zaistiť

urobiť dk
1. čo vykonať, spraviť niečo: že toliko samim vhlyarom slobodno bolo (rúbať drevo) a že pres dowolenya komory nic vrobiti nesmely (ŠTIAVNIČKA 1676); urob tak, mug mili cloweče, predloss si pred oči a rozimeg, gak marna wec gest seno aneb trawa; negmilegssi posluchači, toto tak tess y wassim gmenem kdiž sem prislibil, zdaliss sem dobre urobil (MS 1758); aby se stary hambil, csuo on urobil, y toho dotknem (PUKANEC 1767); bačowe essce lepsse urobga, kdiž do dedini prigdu na noc ze statkom (HRANOVNICA 1782); robotu gak negaku Pawel Djurowj urobil, nech oznamy (PUKANEC 18. st)
L. Galbawy ze swogeg flinti wistrelil, ale nje preto, abi mord urobil, ale abi strach uczinil (VESELÉ 1748) zabil
2. čo vyrobiť (z materiálu), zhotoviť, zostrojiť niečo: vrobil se plik stribra; vrobily lienssafftniczi raybowaneho zlata (BOCA 1596; 1591); kterybikolwek takowe sukno, gako se slussi, nevrobyl, to ma od neho wzato biti (CA 1609); ia som mnoho razow do zahrady a y po mostye chodywal, ktery boly urobjly pany Trencžanye (TRENČÍN 1613); na kotliczek medeny nuožky pak mesky kowacš urobel (ŽILINA 1709); urobel sem kantar ze stribrom a swetlim hadbabom, zl 3 (ORLOVÉ 1723); zamek sem sprawowal a nowi klučik urobel (DUBNICA n. V. 1729); (tovariš) aby nowi kamen obrobity a kolesa nowe obe palečne a wodne aby umel urobity (CA 1759)
L. (otec) Marte a Agnete dal krawu, Marte pak gesste krasu vrobjl (SLIAČE 1611) vystrojil svadbu; panj kázala sy kúpel vrobit (RW 1702) pripraviť
F. u. brucho, chlapca priviesť do druhého stavu: kurwiač, čuo si Lupce brucho urobyl (ZÁTURČIE 1755); sem ja taký zradca, urobím ti naraz chlapca (PV 1759); czert wge, kdo ty hlawu a nohy urobel (TURIE 1685) o človeku neznámeho (nemanželského) pôvodu; Stefanjka matka chtela na ty zeme klast penjze, ale Adamech nechcelj az posawad ty zeme wjpustjt, nez mj nemuzeme mezj njmj konec urobjt (PRUŽINA 1718) rozsúdiť ich; swedek tomuže magerowj howoril, že by si on detatu posmech nedal urobit (BLATNICA 1757) vysmievať sa z neho; ked ga pogdem od vas, zanecham pamatku, na prostret dvora urobim hromadku (KC 1791) vykonám veľku potrebu
3. koho čím zmeniť niekoho, niečo na niečo; utvoriť z niekoho, z niečoho niečo: Toman mu (Sadeckemu) odpowedol: Wssak tj sj mna zlodegem urobjl (RUDINA 1644); kdi Buch stworil prwniho čloweka, urobil ho panem wsseho stworeni (MS 1758); (páni) z jedneho gruntu urobili dva, z nektereho tri a z nektereho pol štvrta, aj štyri (UHROVEC 1776 LP);
x. pren a tak (páni) z jedneho mizeraka urobili štyr žebrakov a mizernych velmi gazdikov (UHROVEC 1770 LP)
F. gednuc ho (človeka) hrdza zežere, prach s neho urobi (GŠ 1758) o smrti
4. komu čo spôsobiť, zapríčiniť niekomu niečo: dixisset a s teho by geho utiskaly a krywdu mu urobily (TURIEC 1577); pan Matyass a pan Ferencz howorily, žebj wsseczka dedina kazala na teg zemy sskodu urobyt (H. JASENO 1672); diabol tam skodu urobiel, nie nas statek, nasram ia na twojo miescianstwo (BARDEJOV 1677); nenadale pak čy statok do zbožya ujde a welyku škodu neuroby, wedle wole panuw ma se na rowaš narezat (LIPTOV 1716); (Sabina) když bi 100 fl dluhuw bila urobila, z Jagru uskočila (PUKANEC 1788); hop, hop, chlapci hore-dolu geden za druhim pospolu, ga, bača stari, za wami, konec urobim húpkani (Pas 18. st)
L. sa nam pan viceišpan podpisali do nej i panu fiškusovi ju odau, aby skrze tej inštancie nam praudu urobili (PRIBYLINA 1781 LP) spravodlivo rozhodli; Okoličanga w Okoličnom chir urobili, že pana uss tiže Porubanga zabili (OKOLIČNÉ 1785) rozchýrili
5. zachovať sa k niekomu, niečomu nejako, spraviť s niekým, niečím niečo: ted som mordar, čuo mi urobiss (TURIEC 1670); fatens howorila Kolarke, čou že mi urobiss, ket pridyem na winyiczu (KRUPINA 1739); brat sestram kriwdu neurob, prosim (TRENČÍN 1746); tak urob, gestli mass penize, zaplat (CA 1780); čo mám urobit, mosím poddán být (PV 18. st)
6. porobiť, počariť: Anča Polka prissla sama k fatensovy a wiznala sa, že ona tim wolom urobila a yak okolo nieg pochodga, že bi spomohla (TRENČÍN 1735 DSJ); u. sa
1. utvoriť sa, spraviť sa: ruka ag plecga zapuchli tak, že sa mu rana urobila a tgekla (ZÁHORCE 1742)
2. na čo zmeniť sa premeniť sa na niečo: od Hlawacs Ondrega slissal (Andreas), že bj sa bola Štibiczka na swinu urobila a že sa s nim borczowala (KRUPINA 1741)
3. čím zmeniť svoj stav, stať sa niekým: zgewne wedcz se ukazuge, žeby byl Antonj ze ssaffarskich ruk meske penize prigal a tretim ssaffarem se urobil (KRUPINA 1671); u. si čo zachovať sa nejako k sebe, spraviť si niečo:
F. abi (Jano) prissel do nasseho domu, nebo se zakolem anebo si ginače smrt urobim (STÍTNIK 1700) zabijem sa