urieknuť -e -u -kol dok. pohľadom ap. počariť; uhranúť: liek proti u-tiu
● stál, pozeral ako u-tý duchom neprítomný
počariť, počarovať 1. postihnúť čarami • pobosorovať • učariť • učarovať: čarodejnica počarila, pobosorovala princovi; chodí neprítomná, akoby jej niekto bol učaril, učaroval • porobiť • expr. pobosoráčiť: niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiť • urieknuť • uriecť (pohľadom počariť): pozerá, akoby chcela dievča uriecť
2. expr. silne zapôsobiť • učariť • učarovať: prepych všetkým načisto počaril, učaril • uchvátiť: krása mora nás uchvátila • expr. pobosorovať: hudba mi celkom pobosorovala • expr. uniesť: pohľad na hory turistov uniesol • nadchnúť (citovo zapôsobiť a vyvolať záujem) • očariť • omámiť • opojiť: spev slávneho tenoristu ma očaril, omámil, opojil
urieknuť, uriecť pohľadom niekomu al. niečomu uškodiť (podľa povery) • uhranúť: dieťatko neprestajne popľúva, aby ho neuriekli; díva sa na mňa, akoby ma šla uhranúť • porieknuť • poriecť: Dieťa je krásne, len ho neporiekni! • počarovať • počariť • učarovať • učariť (podľa povery vykonať na niekom čary pohľadom): museli mu počarovať, lebo sa celkom zmenil; učarovala, učarila mu pohľadom • porobiť • pobosorovať: robí, akoby mal porobené, pobosorované • zarieknuť • zariecť: zarieknuť, zariecť niekomu šťastie • zried. preočiť (Figuli): ešte mi kone preočí
uriecť, urečie, urečú i urieknuť, -ne, -nu, -kol dok. (koho, čo, komu, čomu) podľa povery pohľadom zapríčiniť niekomu chorobu al. vôbec nepriaznivý stav niekoho al. niečoho, škodu ap.; počariť pohľadom: Ten ho urečie, alebo mu porobí. (Kuk.) Korálová šnúrka, akú dávame deťom, aby ich neuriekli. (Zel.) Stará Strechová, oči ako striga, príde, kukne — a bolo po teľati. Uriekla ho. (Taj.) Posledný raz dovolím pozerať nehotové dielo. Ešte mi obraz urieknete. (Vaj.) Istotne mu ten pohľad uriekol. (Chrob.);
nedok. zried. uriekať, -a, -ajú: uriekať, čariť má moc (Hviezd.)