uraziť1, -í, -ia dok. (koho, čo) spôsobiť niekomu ujmu na cti, vyvolať v niekom pocit krivdy rečami al. konaním: surovo, hrubo, hlboko, do krvi, na smrť u. niekoho; u. niekoho na najcitlivejšom mieste; u. niekoho rečami; u. niečiu pýchu, samoľúbosť, hrdosť; Jeru urazila bezohľadnosť mužova. (Kuk.) Urazili to, čo jemu bolo sväté. (Vans.); neos. Urazilo ma, že ma chce omaľovať a zahanbiť pred naším vodcom. (Jes.);
nedok. urážať
|| uraziť sa1 nadobudnúť pocit krivdy, urážky na cti (vyvolaný rečami al. konaním niekoho): na smrť, smrteľne sa u.; S vami sa ťažko zhovárať, — urazí sa správca. (Heč.) Sadni si a jedz s nami, lebo sa urazíme. (Vám.);
nedok. urážať sa
uraziť2, -í, -ia dok. (čo) prejsť: u. kus cesty; Jednotka urazila dvadsaťtri kilometrov. (Sev.)
uraziť3, -í, -ia dok. zried. (čo) odraziť: Neplač, veď ti hlavu neurazila. (Urbk.)
|| uraziť sa2 telesne si ublížiť, udrieť sa: Spadol a ťažko sa urazil. (Vans.)
urážať, -a, -ajú nedok. (koho, pren. i čo) spôsobovať niekomu ujmu na cti, vyvolávať v niekom pocit krivdy rečami al. konaním: u. niekoho hrubými rečami, nadávkami; u. niekoho do krvi; Tomášova nedôvera ho urážala. (Zúb.) Ich ustavičné kliatby ma urážali. (Jes.) Súdiť ma môžete, ale urážať sa nedám. (Heč.); neos. Urážalo ma, že si všetci traja tykali a mne Búroš vykal. (Jégé); pren. Ich výslovnosť priamo ucho urážala (Vaj.) bolo nepríjemné počúvať ju. Hlavajov odchod nechal v nich akýsi trpký osteň sklamania, ktorý pichal, urážal svedomie (Urb.) trápil;
dok. uraziť1
|| urážať sa nadobúdať pocit krivdy, urážky na cti (vyvolaný rečami al. konaním niekoho): Nechápem ľudí, ktorí sa hlboko urážajú za kritiku svojej práce. (Min.) Urážal sa po každom slove. (Švant.);
dok. uraziť sa1