Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

uraziť1 dok. spôsobiť urážku, ublížiť na cti: u. nevinného; surovo, hrubo ho u-li; u. česť, hrdosť;

nedok. urážať -a

// uraziť sa nadobudnúť pocit urážky, ublíženia na cti: u. sa pre každú maličkosť; neu-te sa, ale takto to nebolo;

nedok. urážať sa


uraziť2 dok. i nedok. kniž. zdolať vzdialenosť, prejsť: u. kus cesty, vozidlo u-í 100 km/hod.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uraziť ‑í ‑ia dok. i nedok. (prejsť)
uraziť ‑í ‑ia dok. (ublížiť na cti); uraziť sa

uraziť sa -zí sa -zia sa (ne)uraz sa! -zil sa -ziac sa -zený -zenie sa dok.


uraziť -zí -zia (ne)uraz! -zil -ziac -zený -zenie dok.

-iť/1321662±6 36.56: verbá inf. obojvid. 4007 stač/2314 pomst/1145 uct/520 uraz/27 (1/1)

pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmiuponížiťzried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky dušepotupiťpohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom miestezahanbiťznevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmihovor. zhodiťhrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkýmiuraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil

2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcťpodmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestázvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň

porov. aj podrobiť (si)


prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plotprebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranuprecválať (cvalom prejsť) • expr. preskackaťpreskákaťpreskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalejprekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domuexpr.: precupkaťprecupotaťprecapkaťprebadkaťpredrobčiťprehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stoluexpr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať saprešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hraniceexpr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudíkniž. uraziť: uraziť značný kus cestyprepochodovaťpredefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnouexpr.: prekĺznuť (sa)prešmyknúťprešmyknúť saprešuchnúť sapretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plotexpr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k postelihovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)

2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli násminúť: reštauráciu sme práve minuli

3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiťprechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus svetahovor. expr. pobrúsiťexpr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeralprecestovaťexpr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínuexpr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný krajhovor. expr.: prebrúsiťprelabzovaťpreloziťzloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celépoprechodiťpoprechádzaťschodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje

4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozíciiprestúpiťexpr. preskočiť: preskočil k pravoslávnymhovor. expr. presedlaťsubšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého táborapridať sapripojiť sapristúpiťprikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencomexpr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi

5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4


uraziť1 spôsobiť urážku, ublížiť na cti: uraziť niekoho hrubými nadávkami, bezohľadnosťoudotknúť sa (slovami al. činmi nepríjemne zasiahnuť): dotkne sa ho každá poznámka o chorobe, každé odmietnutiepohaniťpotupiťpokoriťponížiťuponížiť (znevažujúco sa vysloviť, uvaliť hanbu na niekoho, na niečo): pohaniť, potupiť národnú hrdosť; čím ma chcete ešte pokoriť; svojím správaním (u)ponížil celú rodinuzneuctiťzhanobiťzried. zhaniťznevážiť (veľmi poškodiť na cti, na vážnosti, hlboko uraziť): zneuctili, zhanobili zástavu; znevážili jeho náboženské cíteniekniž. inzultovaťzastar. obraziť: nenechám sa od nepriateľov obraziťdourážaťpourážaťzurážať (viac ráz, obyč. silno uraziť): dourážať niekoho zlomyseľnými výmyslami; pourážali, zurážali nás do krvi


uraziť2 p. prejsť 1


zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiťpotupiťspotupiťpohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniťuraziťznevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomnýchpošpiniťpoškvrniťzried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodinynár. zhudiť (Timrava)znesvätiťznectiťexpr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hrobyponížiťpokoriťuponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkýmiznásilniťsprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilneniehovor. expr. zhumpľovaťpejor.: zopsuťpopsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,


zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiťznevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človekakniž. sprzniťzastaráv. znectiťpren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné menoznesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkovdehonestovaťzdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegovdiskreditovaťzdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovalipohaniťpotupiťspotupiťpošpiniťpoškvrniťexpr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo svätékniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovalikniž.: podeptaťzdeptaťpošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosťuraziťpokoriťponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

2. p. znásilniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uraziť1, -í, -ia dok. (koho, čo) spôsobiť niekomu ujmu na cti, vyvolať v niekom pocit krivdy rečami al. konaním: surovo, hrubo, hlboko, do krvi, na smrť u. niekoho; u. niekoho na najcitlivejšom mieste; u. niekoho rečami; u. niečiu pýchu, samoľúbosť, hrdosť; Jeru urazila bezohľadnosť mužova. (Kuk.) Urazili to, čo jemu bolo sväté. (Vans.); neos. Urazilo ma, že ma chce omaľovať a zahanbiť pred naším vodcom. (Jes.);

nedok. urážať

|| uraziť sa1 nadobudnúť pocit krivdy, urážky na cti (vyvolaný rečami al. konaním niekoho): na smrť, smrteľne sa u.; S vami sa ťažko zhovárať, — urazí sa správca. (Heč.) Sadni si a jedz s nami, lebo sa urazíme. (Vám.);

nedok. urážať sa


uraziť2, -í, -ia dok. (čo) prejsť: u. kus cesty; Jednotka urazila dvadsaťtri kilometrov. (Sev.)


uraziť3, -í, -ia dok. zried. (čo) odraziť: Neplač, veď ti hlavu neurazila. (Urbk.)

|| uraziť sa2 telesne si ublížiť, udrieť sa: Spadol a ťažko sa urazil. (Vans.)


urážať, -a, -ajú nedok. (koho, pren. i čo) spôsobovať niekomu ujmu na cti, vyvolávať v niekom pocit krivdy rečami al. konaním: u. niekoho hrubými rečami, nadávkami; u. niekoho do krvi; Tomášova nedôvera ho urážala. (Zúb.) Ich ustavičné kliatby ma urážali. (Jes.) Súdiť ma môžete, ale urážať sa nedám. (Heč.); neos. Urážalo ma, že si všetci traja tykali a mne Búroš vykal. (Jégé); pren. Ich výslovnosť priamo ucho urážala (Vaj.) bolo nepríjemné počúvať ju. Hlavajov odchod nechal v nich akýsi trpký osteň sklamania, ktorý pichal, urážal svedomie (Urb.) trápil;

dok. uraziť1

|| urážať sa nadobúdať pocit krivdy, urážky na cti (vyvolaný rečami al. konaním niekoho): Nechápem ľudí, ktorí sa hlboko urážajú za kritiku svojej práce. (Min.) Urážal sa po každom slove. (Švant.);

dok. uraziť sa1

uraziť dk
1. koho, čo poraniť niekoho, niečo: Wassym Milostem oznamugeme nassym psanym, strany te skrze pacholka wassyho, kteryz gest wezl dwuch spolususedow a ze gest nechtenym nektere dewczatko s konem vrazyl (HLOHOVEC 1559); sem dokonal z Hanz Hanzerom, že patnast zlatjch wezmem od neho a y prygal sem proto, že bubeníka nožem urazil (JUR p. B. 1654 E); hlawu o wrchnj podwog abis neurazil, dolu se schilug (KoB 1666); (Boh) angelum prikazal na ruce uchopyt tobe, abis snad o kamen nohy swe neurazil (Le 1730); osel k brehu se pritjsknul a vrazyl nohu na sebe sedjcymu (WP 1768); gestli ti wola ngečo udre a urazj, techdi zmi prwne to misto geho močom (PR 18. st);
L. Mumla Janko na nohe, yako y Andress Halma oziabol a yako i ginich mnohich ta zima naramne urazila (BZENICA 1639) omrzli
2. koho spôsobiť urážku, ublížiť na cti niekomu: kterušto vec i pan Jeho Milost od vas za dobre prime, v tom sem Vaši Milosti nieurazev a skazal, aby ste jemu verili (ZVOLEN 1575 E); byl-lis neposlussný, nepilný, newerný, vrazyl-li si koho slowem nebo skutkem, zanedbáwal-lis slowo Božij (BK 1612); on, predne doswečeny, w nektorých wistupcych (:kterjmi pána farare Jiráka a geho domácych weljce urazyl:) wen ze sskoly po dokonanj roku sweho wistaupiti musel (ZVOLEN 1643); mi hrichmi swjmi vrazili sme večneho Boha (LKa 1736); vrazil teba nekdo, pitá odpússteni (BlR 18. st)
F. lepet gest messec vrazity, než osobu (HI 18. st) človeka si váž, nespôsobuj mu ujmu na cti; -ovať, urážať ndk k 1: peto: trkám, bigem, urážám (KS 1763); kďiž pak juž prítomní bili, privítajíc jich (Renait) zpredku dvoma naráz pištolámi, ale bez uškoďeňí jejích, priložil chrbét k ročňejšímu stromu a v jednéj ruce meč, v druhej švancaru krúťil a urážal jích dosť dlho (BR 1785); když gá múg prst na noze o kamen vražugj, toto vraženj se celého tela dotjká (StN 1785);
x. pren náb tento punkt welikého rozwažowánj potrebuge, gakožto na kterém celý duchownj žiwot wisý a že také gest kámen, na kterém se mnozý urážagu a gáma, do ktereg mnozý wpadagu (MPS 1777); k 2: y byla yaka by nelibost mezj nimy, kteražto vražela staw manželstwa (BRÁDNO 1595); aby se zatim (nový člen bratstva) neuražel, že mu predne zname a vedome artikule nebyli vedle kterych svuj živut mezi bratry ma riditi a spravovati (B. BYSTRICA 1633 CM); kdo wás urážá, zretedlničku oka mého urážá (KB 1756); oblaedo: urážám, obrážám (KS 1763)
F. u. na cti, na poctivosti znižovať česť: abychom geho (blížneho) na czty neuraželi, ale abychom gemu radný a pomoczny byli (BAg 1585); Mudronka odpowed dawala, zeby any geg, any matky gegy neurazala na poctiwosty (P. ĽUPČA 1580); uraziť sa dk
1. spôsobiť si zranenie, poraniť sa: gestli že by člowek upadl, neurazy se, nebo Hospodin držy geg za rukau geho (SP 1696); prichazj klanj na čloweka, když se urazj aneb neco ťezce podwihne (HT 1760); modlitba hawjre, který w bani težce padl a welmi se urazyl (LZ 1775)
2. nadobudnúť pocit krivdy: tu hnedky (muž) wsseteczne vrazil se pre tu recz (ŽILINA 17. st); Mariš, Mariš, nebuď blázen, nedaj, nedaj huby razem, ale dávaj na dva razy, až sa študent neurazí (ASL 1749); ta (manželka) když se urazi, k materi svej beži (AD 18. st); -ovať sa, urážať sa ndk k 1: illior: urážám sa ó nečo, bigem sa (KS 1763); (ľudia) o múrj a steni gak slepi se urážegi (VP 1764);
x. pren cirkew katholicku, to gest tu skalu, nepremohu pissne brany pekelne a gine rozbrogene sekty, kterez se o tu skalu urazugy (ŠV 1675) rozbíjajú sa; k 2: tak gest, že stary swatowie protj tomu neodporowaly, ale mladenczi se uražely (MOTEŠICE 1643); sme wirozumeli, žebi se Wassa Welikomožna Milost uražela na nas strany tych pasekaruw, kterym tymito časy chalupy sme dali powalat (PRIEVIDZA 1654);
x. pren s tymato ssčedriwyma slobodami čistota srdečny sa urážá a zámki swatég haňebliwosti sa posskwrňugu (BlR 18. st)

uraziť_1 uraziť uraziť_2 uraziť

Zvukové nahrávky niektorých slov

by urazilo všetky šelmy qui humilierait les fauves
ju urazilo do krvi la fouettait au sang
som vás niečím urazil je vous aurais offensé
ste túto ženu urazili avez offensé cette femme
vás uraziť, povedal asistent vous vexer, dit l'interne

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu