určitý príd.
1. obsahovo presný, jasný, zreteľný, op. neurčitý: dať u-ú odpoveď, obrysy sú čoraz u-ejšie; gram.: u. slovesný tvar kt. vyj. kategóriu spôsobu, času (a osoby); u-á číslovka kt. vyj. presný číselný počet al. presné číselné určenie (veci, deja)
2. určený, istý (význ. 4): (konať sa ap.) v u-é dni
3. má význ. neurč. zám., istý: v u-ých prípadoch;
určite, určito
I. prísl. isto (význ. 1), presne: nevyjadril sa celkom u.;
určitosť -i ž.
II. určite čast. vyj. istotu, isto, bezpochyby: u. sa vráti, to u. všetci čítali