Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

určitý príd.

1. obsahovo presný, jasný, zreteľný, op. neurčitý: dať u-ú odpoveď, obrysy sú čoraz u-ejšie; gram.: u. slovesný tvar kt. vyj. kategóriu spôsobu, času (a osoby); u-á číslovka kt. vyj. presný číselný počet al. presné číselné určenie (veci, deja)

2. určený, istý (význ. 4): (konať sa ap.) v u-é dni

3. má význ. neurč. zám., istý: v u-ých prípadoch;

určite, určito

I. prísl. isto (význ. 1), presne: nevyjadril sa celkom u.;

určitosť -i ž.

II. určite čast. vyj. istotu, isto, bezpochyby: u. sa vráti, to u. všetci čítali

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
určitý; určite, určito prísl.; určitosť ‑i ž.

jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivýjasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdysvetlýbledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenejzlatojasný (Sládkovič)zried. lúčistý (Jesenská)bezoblačnýbezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná oblohaslnečný: slnečný deňhviezdnatýmesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná nocrozjasnenývyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizontčistýnezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavnýzrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdielviditeľnýbadateľnýočividnýexpr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmyselzreteľnýpriehľadnýpriezračnýexpr.: obyčajnýpraobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná ložpreukázateľnýpreukaznýevidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvodrukolapný: rukolapný dôkazhovor. vyslovený: vyslovená lož

3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presnýurčitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľujasnený: problém je ujasnený

4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľnýpochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výkladzreteľnýčistý: zreteľná, čistá výslovnosťjednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveďnedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reččitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1


nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajakývoľajakýhovor.: dákydákysivoľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze?akýsiktorýsipoet.: kýsikýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko)istýurčitýjedenhovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľhocijakýakýkoľvekhovor. bársakýhocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseňhovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeňexpr.: aký-takýkoľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok


presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladnýdôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôslednýspoľahlivýhovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovníkkniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!

2. bezchybne fungujúci • bezchybnýdokonalý: presný, bezchybný, dokonalý strojkniž. precízny: precízny mechanizmusspoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinkyjemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika

3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladnýkniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácudokonalýperfektný: presná, dokonalá, perfektná muškapedantskýpedantnýpuntičkárskypunktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robotabezchybnýsprávnydobrýnáležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledokexpr. stopercentný

4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalýúplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otcavýstižnýpriliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenieverný: verné zobrazeniedoslovnýexpr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)

5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasnýkonkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údajestriktnýprísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenieodb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy


určitý 1. ktorý možno určiť, poznať, rozlíšiť a pod.; ktorý má obsahovú presnosť; zrozumiteľnosť (op. neurčitý) • presnýjasný: dajú sa rozlíšiť určité, presné, jasné kontúry odkrytej maľby; so zmenšujúcou sa vzdialenosťou boli zvuky určitejšie, presnejšie, jasnejšiekonkrétnyjednoznačný (op. nejednoznačný): čakal konkrétnu, jednoznačnú odpoveďbližší: nevedela povedať nič určité, bližšiezreteľný: objekt určitého, zreteľného tvaru; mať o niečom zreteľnú predstavu

2. ktorý je presne určený, dohodnutý, ale bližšie nemenovaný • istýurčený: trh sa koná iba v určité, isté, určené dni v týždnivymedzenýstanovený: vysielať program vo vymedzenom, stanovenom časedaný: v danej chvíli, dodať tovar v danej lehote

3. ktorý je známy, ale bližšie neurčený • istý: v určitých, istých prípadoch; po určitom, istom čase sa na to zabudlonejakýniektorý: určité, nejaké sankcie z previnenia vyplynú; určitým, niektorým osobám sa tolerujú priestupky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

určitý príd.

1. presný, jasný, zreteľný: dať niekomu u-ú odpoveď; Nevieme nič určitého. (Kuk.) Čím dlhšie hľadel na svoje okolie, tým sa lož stávala určitejšou. (Urb.) Brechot je vždy určitejší a divokejší. (Ráz.); gram. u. slovesný tvar vyjadrujúci osobu a číslo;

2. známy, ale bližšie neurčený; istý, niektorý, nejaký: Každý z nás má vlohy k určitej práci. (Kuk.) To ešte nie je dôvod k tomu, aby sme určitým ľuďom upierali schopnosť triezveho úsudku. (Jil.) Zdal sa byť človekom neprístupným, ktorý ide s určitým poslaním. (Ondr.);

určite

1. prísl. iste, presne: vedieť niečo celkom u.; Nikdy tak jasne a určite necítila, že otca rada. (Kuk.)

2. čast. zaiste, dozaista: to bude u. niekto známy;

určitosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

určitý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) určitý; (bez) určitého; (k) určitému; (vidím) určitého; (o) určitom; (s) určitým;

(traja) určití; (bez) určitých; (k) určitým; (vidím) určitých; (o) určitých; (s) určitými;


(jeden) určitejší; (bez) určitejšieho; (k) určitejšiemu; (vidím) určitejšieho; (o) určitejšom; (s) určitejším;

(dvaja) určitejší; (bez) určitejších; (k) určitejším; (vidím) určitejších; (o) určitejších; (s) určitejšími;


(jeden) najurčitejší; (bez) najurčitejšieho; (k) najurčitejšiemu; (vidím) najurčitejšieho; (o) najurčitejšom; (s) najurčitejším;

(štyria) najurčitejší; (bez) najurčitejších; (k) najurčitejším; (vidím) najurčitejších; (o) najurčitejších; (s) najurčitejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) určitý; (bez) určitého; (k) určitému; (vidím) určitý; (o) určitom; (s) určitým;

(dva) určité; (bez) určitých; (k) určitým; (vidím) určité; (o) určitých; (s) určitými;


(jeden) určitejší; (bez) určitejšieho; (k) určitejšiemu; (vidím) určitejší; (o) určitejšom; (s) určitejším;

(štyri) určitejšie; (bez) určitejších; (k) určitejším; (vidím) určitejšie; (o) určitejších; (s) určitejšími;


(jeden) najurčitejší; (bez) najurčitejšieho; (k) najurčitejšiemu; (vidím) najurčitejší; (o) najurčitejšom; (s) najurčitejším;

(dva) najurčitejšie; (bez) najurčitejších; (k) najurčitejším; (vidím) najurčitejšie; (o) najurčitejších; (s) najurčitejšími;


ženský rod

(jedna) určitá; (bez) určitej; (k) určitej; (vidím) určitú; (o) určitej; (s) určitou;

(štyri) určité; (bez) určitých; (k) určitým; (vidím) určité; (o) určitých; (s) určitými;


(jedna) určitejšia; (bez) určitejšej; (k) určitejšej; (vidím) určitejšiu; (o) určitejšej; (s) určitejšou;

(dve) určitejšie; (bez) určitejších; (k) určitejším; (vidím) určitejšie; (o) určitejších; (s) určitejšími;


(jedna) najurčitejšia; (bez) najurčitejšej; (k) najurčitejšej; (vidím) najurčitejšiu; (o) najurčitejšej; (s) najurčitejšou;

(dve) najurčitejšie; (bez) najurčitejších; (k) najurčitejším; (vidím) najurčitejšie; (o) najurčitejších; (s) najurčitejšími;


stredný rod

(jedno) určité; (bez) určitého; (k) určitému; (vidím) určité; (o) určitom; (s) určitým;

(štyri) určité; (bez) určitých; (k) určitým; (vidím) určité; (o) určitých; (s) určitými;


(jedno) určitejšie; (bez) určitejšieho; (k) určitejšiemu; (vidím) určitejšie; (o) určitejšom; (s) určitejším;

(dve) určitejšie; (bez) určitejších; (k) určitejším; (vidím) určitejšie; (o) určitejších; (s) určitejšími;


(jedno) najurčitejšie; (bez) najurčitejšieho; (k) najurčitejšiemu; (vidím) najurčitejšie; (o) najurčitejšom; (s) najurčitejším;

(štyri) najurčitejšie; (bez) najurčitejších; (k) najurčitejším; (vidím) najurčitejšie; (o) najurčitejších; (s) najurčitejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor