určenie -ia s.
1. rozhodnutie o niečom, vymedzenie, stanovenie: u. trestu; gram. → príslovkové u.
2. poslanie; cieľ: slúžiť svojmu u-iu; vyššie u.; pošt. miesto u-ia cieľ zásielky
úloha 1. čo treba vykonať; určená, vymedzená činnosť smerujúca k istému cieľu: uložiť, vytýčiť, splniť, vykonať úlohu • povinnosť: plniť si svoje povinnosti • funkcia: plniť významnú funkciu v politickom živote • poslanie: výchovno-vzdelávacie poslanie školy • misia: plniť tajnú misiu • povolanie: jeho povolaním bolo zabávať • určenie: slúžiť svojmu určeniu • kniž. údel: vznešený údel učiť mládež • kniž. zástoj: zástoj spisovateľa v spoločnosti
2. stvárnenie postavy v divadelnej hre al. vo filme • rola: komická úloha, rola; hrať titulnú úlohu, rolu vo filme • div. slang. part: dobre poznať svoj part
3. p. práca 1
určenie p. úloha 1
určenie, -ia str.
1. stanovenie; vymedzenie: u. trestu, u. cien; chem. kvalitatívne, kvantitatívne u. (prvku) zistenie prítomnosti niektorého prvku v zlúčenine; gram. príslovkové u. vetný člen, ktorý rozvíja jadro prísudku;
2. poslanie, cieľ: Naše určenie je sväté. (J. Kráľ); pošt., dopr. miesto u-ia, stanica u-ia (zásielky, tovaru, vlaku) miesto, kam sa má zásielka, tovar, vlak dopraviť
(jedno) určenie; (bez) určenia; (k) určeniu; (vidím) určenie; (hej) určenie!; (o) určení; (s) určením;
(štyri) určenia; (bez) určení; (k) určeniam; (vidím) určenia; (hej) určenia!; (o) určeniach; (s) určeniami;