urán -u m.
1. rádioaktívny chem. prvok, zn. U
2. astron. Urán planéta slnečnej sústavy;
uránový príd. k 1: u-á ruda
urán -u m. ‹VM› chem., jad. fyz. prirodzený striebrolesklý kovový rádioaktívny prvok zo skupiny aktinoidov, niektoré z jeho izotopov sa používajú ako palivo v jadrových reaktoroch, zn. U (podľa planéty Urán);
uránový príd.: u-é bane; u-á ruda obsahujúca urán; miner. u-é sľudy; u. oker uranopilit; zried. u. kvet zippeit; jad. fyz. u. rad jeden z troch prirodzených rádioaktívnych radov začínajúci sa uránom; u. reaktor s uránom ako palivom
Urán, -a m. jedna v planét našej slnečnej sústavy
urán, -u m. chem. rádioaktívny kovový prvok striebrobielej farby (zn. U);
uránový príd.: u-á ruda
(jeden) urán; (bez) uránu; (k) uránu; (vidím) urán; (hej) urán!; (o) uráne; (s) uránom;
(štyri) urány; (bez) uránov; (k) uránom; (vidím) urány; (hej) urány!; (o) uránoch; (s) uránmi;