uprostred
I. prísl. v prostriedku, v strede, naprostriedku: námestie s fontánou u.
II. predl. s G vyj.
1. umiestnenie v strede (priestoru, skupiny ap.), naprostred, naprostriedku: jabloň u. záhrady; pohyb u. davu
2. čas v strede nejakého časového úseku al. činnosti: u. noci, prestávka u. zápasu
3. čas rámcovaný dejom, okolnosťou, v priebehu, počas, za: vyrušil ho u. práce, výstrel u. ticha
medzi 1. (niečím) vyjadruje miesto al. priestor v strede dvoch al. viacerých ľudí, predmetov, strán a pod. • uprostred (niečoho) • naprostred (niečoho) • naprostriedku (niečoho): sedel medzi priateľmi, uprostred priateľov; zastal medzi dverami, naprostred, naprostriedku dverí • pomedzi (čo): prechádzal medzi stromami, pomedzi stromy
2. (čo) vyjadruje smerovanie do stredu dvoch al. viacerých ľudí, predmetov, strán a pod. • pomedzi (čo): postavil sa medzi, pomedzi účinkujúcich • doprostred • naprostred • naprostriedok (čoho): lopta dopadla medzi hrajúce sa deti, doprostred, naprostred, naprostriedok hrajúcich sa detí
uprostred 1. v mieste rovnako vzdialenom od okrajov, v strednej časti • naprostriedku • naprostred • v strede: uprostred, naprostriedku bola voda najhlbšia; park s rybníkom naprostred, v strede
2. (koho, čoho) vyjadruje umiestnenie v strednej časti nejakého priestoru, skupiny a pod.; vyjadruje čas v strednej časti nejakého časového úseku al. činnosti • naprostriedku • naprostred (koho, čoho): uprostred, naprostriedku dediny stojí kostol; uprostred, naprostred júna boli veľké horúčavy • prostred • vprostred (koho, čoho): zastal prostred, vprostred cesty • v strede • v prostriedku (koho, čoho): v strede, v prostriedku jazera je malý ostrov
3. (koho, čoho) vyjadruje čas rámcovaný dejom, okolnosťou • naprostred (koho, čoho): viac ráz ho vyrušili uprostred, naprostred pokusov • prostred • vprostred (koho, čoho): prostred, vprostred prednášky mu prišlo zle • v strede • v priebehu • počas (koho, čoho): v strede, v priebehu predpoludňajšieho zamestnania vyhlásili cvičný poplach; uprostred, počas rozhovoru si zapálil cigaretu
1. prísl. i predl. s 2. p. (miestne, priestorove) v prostriedku, v strede, naprostriedku, naprostred: neprehľadná rovina s továrenským komínom uprostred (Urb.); záhradka ohradená nízkym múrom s bráničkou uprostred (Taj.); Keď som mu podal knihu, otvoril ju uprostred. (Fel.) Zastala uprostred izby. (Urb.) Uprostred poľany horí nízka vatra. (Chrob.) Na rínku, uprostred cesty stál Cvengroš s Vlaháčom. (Skal.) Rátam dievčatá uprostred veľkého polkruhu. (Heč.)
2. predl. s 2. p. (časove) (približne) v polovici istého časového úseku: u. týždňa, u. mesiaca; kúpele uprostred sezóny; Lanského roku ho tu bol uprostred júla mráz zastihol. (Švant.)
3. predl. s 2. p. v istom prostredí, ktoré niekoho al. niečo obklopuje, v istých okolnostiach, medzi: dom uprostred zelene; Práca nedrží človeka, keď trávi čas uprostred blata, dažďa a nečinnosti. (Min.) Vidieť továrenské komíny, stojace uprostred mora budov. (Tomašč.) Zastal uprostred davu pod tribúnou. (Krno) Postupoval do útoku uprostred svojich vojakov. (Karv.); pren. Uprostred nočného ticha hučí rozbúrená voda. (Urb.) Jeho tvár sa sladko usmievala uprostred bohatstva. (Jil.)
4. predl. s 2. p. v priebehu nejakého deja, počas, medzi: vyrušili ho uprostred práce; Uprostred čítania zdvihol ruku. (Fel.) [Nadporučík] častejšie prekvapil rotu nečakaným skúšobným poplachom uprostred zamestnania. (Sev.)