prchať, -á, -ajú nedok.
1. kniž. utekať pre niekým, pred niečím: Utekajú, prchajú, nechcú počuť pravdu. (Záb.) Dedina horí! Kto to tam prchá? (Heč.)
2. kniž. miznúť, strácať sa: Mier duševný prchá. (Vaj.)
3. chem. vyparovať sa: plyn, éter prchá;
dok. k 1, 2 prchnúť, uprchnúť, k 3 vyprchať, vyprchnúť
pŕchnuť2, -ne, -nu, -chol nedok. kniž. zried. strácať sa, miznúť, prchať: Noc pŕchne. (Bez.);
dok. prchnúť, uprchnúť
uprchnúť, -ne, -nú, -chol dok. kniž. zastar. utiecť, ujsť, uniknúť (Jil., Tim., J. Kráľ)