upratať -ce -cú -cúc/-tajúc dok.
1. dať do poriadku, vyriadiť: u. byt
2. dať na miesto, odložiť: u. si veci; u. zo stola odpratať;
nedok. upratovať: veľké, jarné u-nie
riadiť2 dávať do poriadku • robiť poriadok • upratovať: riadila, upratovala celý byt; robila poriadok v celom byte • hovor. gruntovať (robiť dôkladný poriadok): gruntovať pred sviatkami • čistiť (zbavovať špiny): čistila kuchyňu • umývať • drhnúť (vodou, kefou a pod.): umývala, drhla kúpeľňu • nár.: ramať • ramovať (Tajovský) • subšt.: glancovať • glančiť
upratovať p. riadiť2
upratať, uprace, upracú, rozk. uprac dok. (čo)
1. dať, uviesť do poriadku, odstrániť neporiadok odniekiaľ: u. izbu, kuchyňu, byt, u. dvor, povalu, pivnicu; Odvaril som, upratal kolibu. (Rys.) Vinco nech uprace maštaľ. (Král.)
2. dať na miesto, odložiť, odpratať: u. šaty do skrine, u. riad zo stola; u. knihy; Upratala do kufra to najpotrebnejšie. (Vans.);
nedok. upratovať, -uje, -ujú;
opak. upratúvať, -a, -ajú
upratovať p. upratať