upozorniť dok. vyzvať na všimnutie si, uvedomenie si niečoho; vzbudiť pozornosť: u. na nebezpečenstvo, dôležité u-enie; u. na seba krikom;
nedok. upozorňovať
avizovať dať správu niekomu o niečom, čo sa uskutoční • dať avízo • ohlásiť • oznámiť: avizoval, ohlásil, oznámil som mu svoju návštevu; avizovali nám poštovú zásielku • upovedomiť (úradne oznámiť): upovedomiť cestujúcich o zmene dopravy • dať na vedomie: dali nám na vedomie rozhodnutie úradu • upozorniť (vyzvať na všimnutie si niečoho): upozorniť na splatnosť účtu
predložiť 1. položiť pred niekoho, obyč. na vybratie, posúdenie, vybavenie a pod.; povedať niekomu niečo, aby o tom rozhodol, zaujal k tomu stanovisko a pod. • kniž. predostrieť: predložiť, predostrieť doklady, sťažnosť, návrh, ponuku, dôkazy • podať • dať (obyč. písomne): (po)dať dizertačnú prácu na oponentúru • kniž. nastoliť: nastoliť návrh na zmenu pravidiel • predniesť • vysloviť (ústne predložiť): predniesli, vyslovili požiadavku na zvýšenie dôchodkov • práv. prezentovať: prezentovať účet, žiadosť • hovor.: naservírovať • dať na pretras: rodinnej rade dali na pretras všetky háklivé otázky • nadhodiť (v reči): riešili všetky nadhodené problémy • upozorniť (vyzvať na všimnutie si): upozorniť na nedostačujúce dôkazy viny • admin. slang. naniesť: naniesť problém
2. položiť pred niekoho niečo s výzvou, želaním vziať si z toho, prijať (jedlo, tovar a pod.) • podať • dať: predložiť, podať, dať deťom večeru; po obede nám predložili, podali zákusky a kávu • ponúknuť: Aké jedlo vám ponúkli?; ponúkať iba kvalitné výrobky • servírovať • naservírovať (jedlo al. nápoj): na večierku (na)servírovali studené jedlá
pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätať • zried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodenia • upomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhu • upamätať • upamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videli • upozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčí • napomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštu • spomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenuli • fraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previnenie • popripomínať • pospomínať (postupne, viac vecí)
2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenať • podotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplný • zmieniť sa: o veci sa nik nezmienil • expr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísť • hovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľube • nadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problém • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • podštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovať • zduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiť • hovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)
upozorniť vyzvať niekoho na všimnutie, uvedomenie si niečoho; vzbudiť, upútať pozornosť: upozorniť vodičov na zmenu dopravy; chlapec na seba upozornil svojím športovým výkonom • pripomenúť (obyč. slovne a nie administratívne): pripomenúť niekomu jeho povinnosť; pripomeň mi, prosím, aby som nezabudol prísť • upomenúť (upozorniť na vrátenie požičaného, obyč. písomne): upomenúť čitateľa na vrátenie knihy • ukázať • poukázať • upriamiť pozornosť (obrátiť pozornosť na istú stránku nejakej veci, nejakého javu): (po)ukázať na chyby, nedostatky vo výchove • zdôrazniť • vyzdvihnúť • podčiarknuť (dôrazne upozorniť na niečo): zdôrazniť, podčiarknuť fakt, že… ; vyzdvihnúť úspechy žiaka • poupozorňovať (postupne, viacerých)
upozorniť, -í, -ia dok. (koho na čo, na koho) vyzvať niekoho, aby si niečo al. niekoho všimol, pripomenúť niekomu niečo; upútať, obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo: u. niekoho na nebezpečenstvo; u. niekoho na chyby, na nedostatky; prísne, dôrazne u. niekoho na niečo; u. na seba svojím pracovným výkonom, svojím správaním; Pri úpuste daj pozor, — upozornil ho. (Jes.) Zabudla sa učesať, iba keď ju Anna na to upozornila. (Tim.) Chcel vstúpiť, ale zriadenec ho upozornil, že dnu nemôže. (Urb.) Zvon sa rozozvučal, aby upozornil ľudí, že je čas obeda. (Zúb.) Bojí sa upozorniť ľud na svoje bohatstvo. (Kuk.) Keby ste ho stretli na Trnavskej ceste, ani by vás neupozornil na seba tým, že je Mongol. (Tat.);
nedok. upozorňovať, -uje, -ujú
upozorniť sa, -í, -ia dok. zastar. (na koho, na čo) sústrediť, obrátiť pozornosť, všimnúť si niekoho, niečo: Majstrove deti upozornili sa na hosťa a prizerali sa mu. (Taj.) Neupozornil sa náležite na Kalinčiaka ako na lyrika. (Vaj.) Pozrel na ženu, upozornil sa na jej hrdú krásu. (Vaj.)