Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

upozorniť dok. vyzvať na všimnutie si, uvedomenie si niečoho; vzbudiť pozornosť: u. na nebezpečenstvo, dôležité u-enie; u. na seba krikom;

nedok. upozorňovať

upozorňovať ‑uje ‑ujú nedok.

upozorniť, -í, -ia dok. (koho na čo, na koho) vyzvať niekoho, aby si niečo al. niekoho všimol, pripomenúť niekomu niečo; upútať, obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo: u. niekoho na nebezpečenstvo; u. niekoho na chyby, na nedostatky; prísne, dôrazne u. niekoho na niečo; u. na seba svojím pracovným výkonom, svojím správaním; Pri úpuste daj pozor, — upozornil ho. (Jes.) Zabudla sa učesať, iba keď ju Anna na to upozornila. (Tim.) Chcel vstúpiť, ale zriadenec ho upozornil, že dnu nemôže. (Urb.) Zvon sa rozozvučal, aby upozornil ľudí, že je čas obeda. (Zúb.) Bojí sa upozorniť ľud na svoje bohatstvo. (Kuk.) Keby ste ho stretli na Trnavskej ceste, ani by vás neupozornil na seba tým, že je Mongol. (Tat.);

nedok. upozorňovať, -uje, -ujú

upozorňovať nedokonavé sloveso
(ja) upozorňujem VKesa+; (ty) upozorňuješ VKesb+; (on, ona, ono) upozorňuje VKesc+; (my) upozorňujeme VKepa+; (vy) upozorňujete VKepb+; (oni, ony) upozorňujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) upozorňoval VLesam+; (ona) upozorňovala VLesaf+; (ono) upozorňovalo VLesan+; (oni, ony) upozorňovali VLepah+;
(ty) upozorňuj! VMesb+; (my) upozorňujme! VMepa+; (vy) upozorňujte! VMepb+;
(nejako) upozorňujúc VHe+;