upotrebiť, -í, -ia dok. (čo, zried. i koho) použiť: Topánky už nemožno upotrebiť. (Al.) Masť sa vypraží a odloží na rozličné upotrebenie. (Vans.) Urobila kytku a zabalila ju do upotrebeného hodvábneho papiera. (Jégé) [Tieto vety] musím upotrebiť v rozhovore s pánom ministrom. (Stod.) Ktože ich [nebožtíkov] bude kupovať? Akože ich upotrebí? (Jes-á);
nedok. upotrebovať, -uje, -ujú i upotrebúvať, -a, -ajú