Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

upokojiť -í -a dok. urobiť pokojným, utíšiť: u. nedočkavé publikum, u. pacienta;

nedok. upokojovať

// upokojiť sa stať sa pokojným, utíšiť sa: u-jte sa, nič sa nestalo! rozbúrená hladina sa u-la; po kríze nastalo u-enie;

nedok. upokojovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
upokojiť ‑í ‑a dok.; upokojiť sa

upokojiť -jí -ja upokoj! -jil -jac -jený -jenie dok.


upokojiť sa -jí sa -ja sa upokoj sa! -jil sa -jac sa -jený -jenie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ochladiť sa 1. stať sa chladnejším al. chladným (op. zohriať sa, zahriať sa) • schladiť saochladnúťschladnúť: vzduch sa náhle ochladil, schladil; rozžeravená platňa musí ochladnúť, schladnúťzachladiť sazachladnúť (veľmi sa ochladiť): kôň sa zachladil; spotené čelo mu zachladlovychladiť savychladnúť (úplne, dôkladne): jedlo sa už vychladilo, pec vychladlazozimiť sa (o počasí): neos. v noci sa zozimilozľadovieť (stať sa mrazivým, ľadovým): voda zľadovelazried.: ostudeniť sazostudeniť sa: noci sa zostudenili

2. (o citoch al. o prejave citov) stať sa menej intenzívnym, silným • ochladnúťschladnúť: jeho hnev sa ochladil, ochladol, schladol; mládenec naraz ochladolvychladnúťzľadovieť (celkom): srdce mu vychladlo, zľadovelozmierniť sautíšiť sa: ich nenávisť sa zmiernila, utíšilaupokojiť sa: vášeň sa po čase upokojila


skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigraudomácniťzdomácniťodb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá

2. urobiť miernym, pokojným • upokojiťutíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený davzmierniťschladiťstlmiťutlmiťstíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeňovládnuťopanovaťpotlačiťpremôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnevpokoriť: bičom pokoril jeho pýchupren. zazubadliť (Glocko)


stíšiť sa 1. stať sa tichším, tichým (o zvuku) • stlmiť sa: hovor sa stíšil, stlmilpritlmiť sa (trocha): smiech z vedľajšej izby sa pritlmilpritíchnuť (sčasti, trocha): všetko vôkol pritíchlo

2. stratiť na intenzite, sile • zmierniť sautíšiť sa: nával hnevu sa stíšil, zmiernil; plač sa utíšiloslabnúťzoslabnúťochabnúť: víchor (z)oslabol, ochabolupokojiť sa: jeho žiaľ sa trocha upokojilzvoľniť saspomaliť sa: tempo sa zvoľnilo, spomalilo

p. aj stíchnuť 1


udobriť spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať: udobriť si rodičovutíšiťuchlácholiť (hnev, zlosť niekoho): úprimnými sľubmi utíšil, uchlácholil nahnevaného učiteľauvravkať (Jaroš)upokojiťuspokojiť (dosiahnuť pokoj u rozhnevaného) • uzmieriťpomeriťzmieriť (získať si opäť priazeň; obnoviť zhodu, súlad medzi dvoma al. viacerými osobami): rád by (u)zmieril, pomeril rozhnevaných susedovpodobriť: už sú znova podobrení


upokojiť p. uspokojiť 2, utíšiť 1


uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekohourobiť zadosťkniž. učiniť zadosťvyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieťkniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnostikniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkaminasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov

2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiťutíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomieuchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného mužaexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehnevalukolísaťukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatilutešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechykniž. ukojiť

3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtáchzastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský)kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školynasýtiťpokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom


utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiťuspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakovuchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísaťukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmiexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezlivízried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustilautešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešilipren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiťstlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smädzmierniťumierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracoviskuschladiťskrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiťzahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasízahlušiťprehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitímkniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní


zmieriť odstrániť rozpor, spor, nesúlad a pod. medzi niekým; spôsobiť uspokojenie, vyrovnanie, súlad • uzmieriťpomeriť: spoločné nešťastie ich (u)zmierilo; (u)zmieriť, pomeriť matku s dcérounár. vymeriť (Jesenská)udobriť: chcel priateľa udobriť daromuchlácholiťuspokojiťupokojiť: hľadeli nás uchlácholiť, u(s)pokojiť, aby sme neprotestovalispriateliť: nešťastníkov treba spriateliť s osudom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

upokojiť, -í, -a dok. (koho, čo) urobiť pokojným, utíšiť: Helenku ani nemohli upokojiť, taká bola rozžialená. (Vans.) (Chorý) sa ustavične strhával, darmo ho tíšili a hľadeli ho upokojiť. (Tim.) Zemko pánov upokojil, ze chorého stav nie je povážlivý. (Jégé) Ako by ich upokojil pohľad na tento kus sveta, vyrastený z dlhotrvajúcej práce rúk! (Min.) Takto upokojac dušu, ľahol si a spal ako zarezaný. (Jégé);

nedok. upokojovať, -uje, -ujú

|| upokojiť sa stať sa pokojným, utíšiť sa: more sa upokojilo; Ja som sa upokojila len vtedy, keď som zišla z plte na pevnú zem. (Janč.) Babka sa pomaly upokojila. Prestala nadávať. (Zúb.) [Ondreja] spočiatku mrzelo, že nedodržal slovo, ale pozdejšie sa upokojil. (Kuk.);

nedok. upokojovať sa

upokojiť dk koho, čo urobiť pokojným, utíšiť niekoho, niečo: kazdy czlowiek ma swu stranu vpokogiti (ŽK 1473); kterassto ruoznicze nemohla se niekterak ginacž vpokogit, než ze mudry lidi gych (bratov) poradne pogednali; pan Búh rači sy swuog hnew vpokogjt (RUŽOMBEROK 1567; 1602); aby y on, Sigismundus, svogich verytelov mohl vpokogity (B. ŠTIAVNICA 1629); Kryste, upokog wssecky rozbroge (KK 1709); Saula často zlý duch trapil, Dawid hral na harffe a často jeho upokojil (PrW 1780);
x. pren chtegicze swu wecz vpokogytj, byl ssem zalozjl gednu czastku domu (TRENČÍN 1633) dať do poriadku; -ovať ndk: sedo: upokogugem (PG 1656); lewjté byli upokogowali lid wssecek (KB 1757); flastr wssecky podagricke bolesti utissuge a upokoguge (HT 1760); -úvať frekv: pacare: vpokogúwati (PD 18. st); upokojiť sa dk stať sa pokojným, utíšiť sa: vpokogiwsse se opiet lide z obu stranu zwobodne giz menowanich hor a lesuow poziwali su (VRŠATEC 1479 SČL); zeby sse wpokogyly, geden druheho odprosyly (H. MIČINÁ 1611); matka aby se vpokogila zasmrad rohem k nosu (MT 17. st); Gežiss primluwil wetru a rekl mory. Umlkny a upokog se (Le 1730); jích sama Hadixa prosila, bi jen uťíchli a upokojili sa (BR 1785); upokogtež se a wecte, žet sem ga Buh (CS 18. st);
x. pren ktera wecz aneb prawo od dawneho czasu se upokogiti nemuže mezi potomky hore predgmenowanimi (OČOVÁ 1727) vyriešiť sa; upokojovať sa ndk: minuor: utjchám, upokogugi se (WU 1750); vpokoguge se zburené swědomi (KO 1782)

upokogiť_1 upokogiť upokogiť_2 upokogiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

upokojiť: →speex →vorbis
a chcel ho upokojiť et il voulut le rassurer
čo by ho upokojilo ce qui l'aurait calmé
dverám, aby sa upokojil la porte, pour se calmer
ich chcel najprv upokojiť voulut les rassurer tout d'abord
sa márne pokúšal upokojiť essayait en vain de calmer
sa snažil upokojiť ho essayé de le calmer
ťa chcem upokojiť, teba je te veux rassurer, toi
upokojiť svojich druhov, ktorí calmer leurs compagnons, qui
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu