Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

upliesť upletie upletú dok. pletením zhotoviť: u. košík, u. sveter

● u. na seba → korbáč, bič

pliesť pletie pletú pleť! plietol plietla pletúc pletúci pletený pletenie nedok. 1. (čo (z čoho); ø) ▶ prevliekaním, prepletaním tenkého ohybného materiálu (priadze, pásikov, prútov a pod.) spájať, prepájať a tak dávať niečomu nejaký tvar, zhotovovať niečo: p. bič, korbáč, povraz; p. kôš, košík z prútia, rohož zo slamy; p. veniec z kvetov; pletie si vlasy do vrkoča; rybári pletú siete; vo voľnom čase háčkuje a pletie; plietla svetre pre celú rodinu; ponožky boli ručne pletené; okrajové očko sa pletie hladko; na Liptove sa plietli uzlované čipkové čepce
2. (koho, zried. čo) ▶ spôsobovať zmätok, neistotu v mysli, vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom, zneisťovať, zavádzať; syn. miasť, mýliť: týmito rečami ho iba pletieš; nepleť ma!; nedostatočné označenie priamej reči pletie čitateľa; nech vás ten názov knihy nepletie; trošku ma pletie, že mamka svojim rodičom oniká; Toľko je tu tých vôní, že ma až pletú. [L. Ballek]; Nič tak nepletie myšlienky a slová ako slepý hnev. [J. Lenčo]
3. (čo; čo s čím) ▶ nesúrodo spájať al. meniť slová, fakty tak, že sa stávajú nejasnými, nezrozumiteľnými, miešať: p. dohromady dve rozličné témy; p. fakty s výmyslami; nerozlišujete, pletiete dokopy všetko, čo vám bulvár poskytol; pri rozoberaní problému účelovo plietol rovinu ústavnú s rovinou politickou; Rumunské slová plietol s chorvátskymi aj nemeckými a pasažieri naňho zízali [...]. [M. Hvorecký]
4. hovor. (čo, koho do čoho) ▶ (neadekvátne) vnášať, zahŕňať niečo al. zaťahovať, vťahovať niekoho do hovoru, rozhovoru, do nejakej situácie, rozpoloženia a pod., miešať: nechce p. do vzťahu city; sem-tam plietol do reči ruské i poľské slová; prečo hneď do všetkého pletieš politiku?; Mňa však do veci nepleť! Ja nie som družstevník. [V. Šikula]; To, prosím pekne, nech sem, no poviem rovno, nepletú. [V. Ferko]; Najskôr hovoríš o mužoch a ženách, potom do toho pletieš princípy. [J. Tužinský]; Nepleťme do toho moju ponuku... [J. Červenák]
5. expr. (čo) ▶ hovoriť, rozprávať nezmysly; syn. tárať, trepať: pletie samé hlúposti; čo to tu pletieš?!
6. expr. (čím) ▶ neisto pohybovať: od únavy ledva nohami pletie ledva chodí; najprv nehovoril vôbec, potom horko-ťažko plietol jazykom
◘ fraz. expr. pliesť dve na tri al. pliesť piate cez deviate al. pliesť jedno cez druhé hlúpo, nepremyslene hovoriť, tárať; pliesť hlavu niekomu a) miasť, zavádzať niekoho b) vzbudzovať v niekom náklonnosť, lásku; pliesť na niekoho bič pripravovať niekomu nejakú naliehavú nepríjemnú povinnosť (obyč. úmyselne); pliesť na seba bič nechtiac, neuvážene sám sebe pripravovať nejakú naliehavú nepríjemnú povinnosť
▷ opak. pletávať -va -vajú -val: takéto svetre pletávajú ženy v severných oblastiach; dok. k 1 ↗ upliesť, k 2 popliesť

pliesť, pletie, pletú, plietol, pletený, rozk. pleť nedok.

1. (čo i bezpredm.) prepletaním al. prevliekaním ohybného materiálu, pletiva (obyč. prútov al. nití) niečo utvárať p. bič, povraz, sieť, p. vrkoč, p. kôš, opálku; p. veniec, p. z drôtu okrasné predmety; pletené stoličky; p. sveter, rukavice, šál, dečku, p. hladko, obrátene

● expr. p. na seba bič, korbáč nesprávnym konaním si pripravovať nepríjemnosti; hovor. s niekým ploty p. držať, spolčovať sa, priateliť sa;

2. (koho, čo) miasť, mýliť: Pletie nás a mámi. (Žáry) Cíti na sebe posmešný pohľad Samkov a to ešte väčšmi pletie. (Vám.) Nech sa vzďaľuje to, čo mámilo a plietlo chlapecký rozum. (Jil.)

3. hovor. (čo i bezpredm.) rozprávať nezmysly, tárať: p. hlúposti, p. do sveta, p. dve na tri; Len nepleť. Čože by sa stať malo? (Vans.)

4. expr. zried. (čím) vykonávať neisté pohyby, prepletať nohami (o neistej chôdzi): Trojka (koní), ktorá sotva plietla nohami. (Jes-á);

opak. pletávať, -a, -ajú;

dok. k 1 upliesť, k 2 popliesť

|| pliesť sa

1. mýliť sa: plietli sa v jednotlivostiach, v maličkostiach;

2. striedať sa; miešať sa: Veď sa jej toľko všelijakých myšlienok plietlo hlavou. (Jégé) Plietli sa pocity, dôvera s nedôverou, predstava so skutočnosťou, (Greg.)

3. expr. (do čoho) starať sa o niečo, miešať sa do niečoho: Nepleť sa mi do reči. (Jégé) Ba už i do vyplácania obchodných účtov sa otcovi pletie. (Šolt.)

4. expr. vykonávať neisté pohyby, motať sa: Nohy sa mu pletú má neistú chôdzu.

● hovor. jazyk sa mu pletie a) o nezrozumiteľnej, chybnej reči; b) tára (obyč. o opitom človeku);

5. hovor. vybavovať sa v pamäti v nejasných, neurčitých obrysoch, mariť sa: Len mena jej neviem, pletie sa mi na jazyku. (Kuk.) Len sa ustavične pletie čosi po rozume, len sa mi marí. (Tat.)

6. neos. expr. (komu o kom, o čom) snívať sa: Celú noc sa mi o nej plietlo. (Kuk.)

7. hovor. motať sa: p. sa (jeden druhému) pod (popod) nohy; Čo šuhaj postáva, čo sa len tak pletie? (J. Kráľ);

dok. k 1, 2 popliesť sa, k 3, 4 zapliesť sa

|| pliesť si (koho s kým, čo s čím) nerozlišovať, mýliť si, zamieňať: Vy si ma s niekým pletiete, nie? (Karv.) Granáty plietli si (Ráztočania) so šrapnelmi. (Urb.)

upliesť, upletie, upletú, uplietol, rozk. upleť dok. (čo) pletením zhotoviť, vyrobiť: u. sveter, rukavice; u. košík, u. korbáč; u. opálku (Ráz.); u. vrkoč; u. niečo z prútia, zo slamy, z lyka; u. veniec (Kuk.), u. kytku (Zgur.) uviť; lavička upletená z vŕbových prútikov (Kuk.); Uplietli ju [chalúpku] z konárov. (Ondr.); pren. Uplietol si milé, pohodlné hniezdo, lebo na pohodlie drží (Kuk.) postavil si pohodlný dom.

● expr.: u. si korbáč na seba svojím počínaním si zapríčiniť budúce nepríjemnosti; u. korbáč na niekoho pričiniť sa o niečie utrpenie, trápenie, ťažkosti: Richtár uplietol korbáč na chudobu. (Fig.); upliesť povraz pre niekoho dať obesiť niekoho: Prv než pre mňa upletiete povraz, nemohol by som zvedieť, ako sa mohla stať taká surová vražda? (Ráz.-Mart.)