pliesť, pletie, pletú, plietol, pletený, rozk. pleť nedok.
1. (čo i bezpredm.) prepletaním al. prevliekaním ohybného materiálu, pletiva (obyč. prútov al. nití) niečo utvárať p. bič, povraz, sieť, p. vrkoč, p. kôš, opálku; p. veniec, p. z drôtu okrasné predmety; pletené stoličky; p. sveter, rukavice, šál, dečku, p. hladko, obrátene
● expr. p. na seba bič, korbáč nesprávnym konaním si pripravovať nepríjemnosti; hovor. s niekým ploty p. držať, spolčovať sa, priateliť sa;
2. (koho, čo) miasť, mýliť: Pletie nás a mámi. (Žáry) Cíti na sebe posmešný pohľad Samkov a to ešte väčšmi pletie. (Vám.) Nech sa vzďaľuje to, čo mámilo a plietlo chlapecký rozum. (Jil.)
3. hovor. (čo i bezpredm.) rozprávať nezmysly, tárať: p. hlúposti, p. do sveta, p. dve na tri; Len nepleť. Čože by sa stať malo? (Vans.)
4. expr. zried. (čím) vykonávať neisté pohyby, prepletať nohami (o neistej chôdzi): Trojka (koní), ktorá sotva plietla nohami. (Jes-á);
opak. pletávať, -a, -ajú;
dok. k 1 upliesť, k 2 popliesť
|| pliesť sa
1. mýliť sa: plietli sa v jednotlivostiach, v maličkostiach;
2. striedať sa; miešať sa: Veď sa jej toľko všelijakých myšlienok plietlo hlavou. (Jégé) Plietli sa pocity, dôvera s nedôverou, predstava so skutočnosťou, (Greg.)
3. expr. (do čoho) starať sa o niečo, miešať sa do niečoho: Nepleť sa mi do reči. (Jégé) Ba už i do vyplácania obchodných účtov sa otcovi pletie. (Šolt.)
4. expr. vykonávať neisté pohyby, motať sa: Nohy sa mu pletú má neistú chôdzu.
● hovor. jazyk sa mu pletie a) o nezrozumiteľnej, chybnej reči; b) tára (obyč. o opitom človeku);
5. hovor. vybavovať sa v pamäti v nejasných, neurčitých obrysoch, mariť sa: Len mena jej neviem, pletie sa mi na jazyku. (Kuk.) Len sa ustavične pletie čosi po rozume, len sa mi marí. (Tat.)
6. neos. expr. (komu o kom, o čom) snívať sa: Celú noc sa mi o nej plietlo. (Kuk.)
7. hovor. motať sa: p. sa (jeden druhému) pod (popod) nohy; Čo šuhaj postáva, čo sa len tak pletie? (J. Kráľ);
dok. k 1, 2 popliesť sa, k 3, 4 zapliesť sa
|| pliesť si (koho s kým, čo s čím) nerozlišovať, mýliť si, zamieňať: Vy si ma s niekým pletiete, nie? (Karv.) Granáty plietli si (Ráztočania) so šrapnelmi. (Urb.)
upliesť, upletie, upletú, uplietol, rozk. upleť dok. (čo) pletením zhotoviť, vyrobiť: u. sveter, rukavice; u. košík, u. korbáč; u. opálku (Ráz.); u. vrkoč; u. niečo z prútia, zo slamy, z lyka; u. veniec (Kuk.), u. kytku (Zgur.) uviť; lavička upletená z vŕbových prútikov (Kuk.); Uplietli ju [chalúpku] z konárov. (Ondr.); pren. Uplietol si milé, pohodlné hniezdo, lebo na pohodlie drží (Kuk.) postavil si pohodlný dom.
● expr.: u. si korbáč na seba svojím počínaním si zapríčiniť budúce nepríjemnosti; u. korbáč na niekoho pričiniť sa o niečie utrpenie, trápenie, ťažkosti: Richtár uplietol korbáč na chudobu. (Fig.); upliesť povraz pre niekoho dať obesiť niekoho: Prv než pre mňa upletiete povraz, nemohol by som zvedieť, ako sa mohla stať taká surová vražda? (Ráz.-Mart.)