Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

upliesť upletie upletú dok. pletením zhotoviť: u. košík, u. sveter

u. na seba → korbáč, bič

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
upliesť ‑letie ‑letú ‑lietol dok.

upliesť upletie upletú upleť! uplietol uplietla upletúc upletený upletenie dok.

pliesť pletie pletú pleť! plietol plietla pletúc pletúci pletený pletenie nedok. 1. (čo (z čoho); ø) ▶ prevliekaním, prepletaním tenkého ohybného materiálu (priadze, pásikov, prútov a pod.) spájať, prepájať a tak dávať niečomu nejaký tvar, zhotovovať niečo: p. bič, korbáč, povraz; p. kôš, košík z prútia, rohož zo slamy; p. veniec z kvetov; pletie si vlasy do vrkoča; rybári pletú siete; vo voľnom čase háčkuje a pletie; plietla svetre pre celú rodinu; ponožky boli ručne pletené; okrajové očko sa pletie hladko; na Liptove sa plietli uzlované čipkové čepce
2. (koho, zried. čo) ▶ spôsobovať zmätok, neistotu v mysli, vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom, zneisťovať, zavádzať; syn. miasť, mýliť: týmito rečami ho iba pletieš; nepleť ma!; nedostatočné označenie priamej reči pletie čitateľa; nech vás ten názov knihy nepletie; trošku ma pletie, že mamka svojim rodičom oniká; Toľko je tu tých vôní, že ma až pletú. [L. Ballek]; Nič tak nepletie myšlienky a slová ako slepý hnev. [J. Lenčo]
3. (čo; čo s čím) ▶ nesúrodo spájať al. meniť slová, fakty tak, že sa stávajú nejasnými, nezrozumiteľnými, miešať: p. dohromady dve rozličné témy; p. fakty s výmyslami; nerozlišujete, pletiete dokopy všetko, čo vám bulvár poskytol; pri rozoberaní problému účelovo plietol rovinu ústavnú s rovinou politickou; Rumunské slová plietol s chorvátskymi aj nemeckými a pasažieri naňho zízali [...]. [M. Hvorecký]
4. hovor. (čo, koho do čoho) ▶ (neadekvátne) vnášať, zahŕňať niečo al. zaťahovať, vťahovať niekoho do hovoru, rozhovoru, do nejakej situácie, rozpoloženia a pod., miešať: nechce p. do vzťahu city; sem-tam plietol do reči ruské i poľské slová; prečo hneď do všetkého pletieš politiku?; Mňa však do veci nepleť! Ja nie som družstevník. [V. Šikula]; To, prosím pekne, nech sem, no poviem rovno, nepletú. [V. Ferko]; Najskôr hovoríš o mužoch a ženách, potom do toho pletieš princípy. [J. Tužinský]; Nepleťme do toho moju ponuku... [J. Červenák]
5. expr. (čo) ▶ hovoriť, rozprávať nezmysly; syn. tárať, trepať: pletie samé hlúposti; čo to tu pletieš?!
6. expr. (čím) ▶ neisto pohybovať: od únavy ledva nohami pletie ledva chodí; najprv nehovoril vôbec, potom horko-ťažko plietol jazykom
fraz. expr. pliesť dve na tri al. pliesť piate cez deviate al. pliesť jedno cez druhé hlúpo, nepremyslene hovoriť, tárať; pliesť hlavu niekomu a) miasť, zavádzať niekoho b) vzbudzovať v niekom náklonnosť, lásku; pliesť na niekoho bič pripravovať niekomu nejakú naliehavú nepríjemnú povinnosť (obyč. úmyselne); pliesť na seba bič nechtiac, neuvážene sám sebe pripravovať nejakú naliehavú nepríjemnú povinnosť
opak. pletávať -va -vajú -val: takéto svetre pletávajú ženy v severných oblastiach; dok. k 1upliesť, k 2 popliesť

upliesť p. zapliesť 1


zapliesť 1. pletením spojiť al. pletením vyplniť • spliesťupliesť: zaplietla dievčaťu vrkoč okolo hlavy; zo zvyškov cesta spliesť, upliesť pletenecpozapletaťpospletaťposplietaťpospletávať (postupne viac vecí): pospletať dovedna farebné stužkyvypliesť (vyplniť): vypliesť dieru v plote

2. pri pletení vložiť, pridať • vpliesť: zapliesť, vpliesť stuhu do vlasovvpriasť (pradením vložiť): vpriasť farebné vlákna do nitízaviť (vitím zapliesť): zaviť kvet do vencapozapletať (postupne)

3. dostať do istej situácie (často nepríjemnej al. v neprospech niekoho) • zamiešaťzatiahnuťvtiahnuť: zaplietli, zamiešali mládencov do prípadu s drogami; nechtiac nás zatiahli, vtiahli do rodinnej hádkyhovor. namočiť: nechcel som priateľa namočiť do tej aféryzamotaťzamočiť

4. urobiť zložitým, neprehľadným; uviesť do zmätku • zamotaťpopliesť: špagát zaplietol, zamotal do guče; príbeh tak zaplietol, zamotal, poplietol, že mu napokon nik nerozumelskomplikovať: príhoda skomplikovala situáciu

5. p. začať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pliesť, pletie, pletú, plietol, pletený, rozk. pleť nedok.

1. (čo i bezpredm.) prepletaním al. prevliekaním ohybného materiálu, pletiva (obyč. prútov al. nití) niečo utvárať p. bič, povraz, sieť, p. vrkoč, p. kôš, opálku; p. veniec, p. z drôtu okrasné predmety; pletené stoličky; p. sveter, rukavice, šál, dečku, p. hladko, obrátene

expr. p. na seba bič, korbáč nesprávnym konaním si pripravovať nepríjemnosti; hovor. s niekým ploty p. držať, spolčovať sa, priateliť sa;

2. (koho, čo) miasť, mýliť: Pletie nás a mámi. (Žáry) Cíti na sebe posmešný pohľad Samkov a to ešte väčšmi pletie. (Vám.) Nech sa vzďaľuje to, čo mámilo a plietlo chlapecký rozum. (Jil.)

3. hovor. (čo i bezpredm.) rozprávať nezmysly, tárať: p. hlúposti, p. do sveta, p. dve na tri; Len nepleť. Čože by sa stať malo? (Vans.)

4. expr. zried. (čím) vykonávať neisté pohyby, prepletať nohami (o neistej chôdzi): Trojka (koní), ktorá sotva plietla nohami. (Jes-á);

opak. pletávať, -a, -ajú;

dok. k 1 upliesť, k 2 popliesť

|| pliesť sa

1. mýliť sa: plietli sa v jednotlivostiach, v maličkostiach;

2. striedať sa; miešať sa: Veď sa jej toľko všelijakých myšlienok plietlo hlavou. (Jégé) Plietli sa pocity, dôvera s nedôverou, predstava so skutočnosťou, (Greg.)

3. expr. (do čoho) starať sa o niečo, miešať sa do niečoho: Nepleť sa mi do reči. (Jégé) Ba už i do vyplácania obchodných účtov sa otcovi pletie. (Šolt.)

4. expr. vykonávať neisté pohyby, motať sa: Nohy sa mu pletú má neistú chôdzu.

hovor. jazyk sa mu pletie a) o nezrozumiteľnej, chybnej reči; b) tára (obyč. o opitom človeku);

5. hovor. vybavovať sa v pamäti v nejasných, neurčitých obrysoch, mariť sa: Len mena jej neviem, pletie sa mi na jazyku. (Kuk.) Len sa ustavične pletie čosi po rozume, len sa mi marí. (Tat.)

6. neos. expr. (komu o kom, o čom) snívať sa: Celú noc sa mi o nej plietlo. (Kuk.)

7. hovor. motať sa: p. sa (jeden druhému) pod (popod) nohy; Čo šuhaj postáva, čo sa len tak pletie? (J. Kráľ);

dok. k 1, 2 popliesť sa, k 3, 4 zapliesť sa

|| pliesť si (koho s kým, čo s čím) nerozlišovať, mýliť si, zamieňať: Vy si ma s niekým pletiete, nie? (Karv.) Granáty plietli si (Ráztočania) so šrapnelmi. (Urb.)


upliesť, upletie, upletú, uplietol, rozk. upleť dok. (čo) pletením zhotoviť, vyrobiť: u. sveter, rukavice; u. košík, u. korbáč; u. opálku (Ráz.); u. vrkoč; u. niečo z prútia, zo slamy, z lyka; u. veniec (Kuk.), u. kytku (Zgur.) uviť; lavička upletená z vŕbových prútikov (Kuk.); Uplietli ju [chalúpku] z konárov. (Ondr.); pren. Uplietol si milé, pohodlné hniezdo, lebo na pohodlie drží (Kuk.) postavil si pohodlný dom.

expr.: u. si korbáč na seba svojím počínaním si zapríčiniť budúce nepríjemnosti; u. korbáč na niekoho pričiniť sa o niečie utrpenie, trápenie, ťažkosti: Richtár uplietol korbáč na chudobu. (Fig.); upliesť povraz pre niekoho dať obesiť niekoho: Prv než pre mňa upletiete povraz, nemohol by som zvedieť, ako sa mohla stať taká surová vražda? (Ráz.-Mart.)

upliesť dk čo pletením zhotoviť, vyrobiť niečo: rada mu ja klietku zo zlata upletiem (ASL 1603-04); wisse studnye na mogom placzy plot sem uplyetol (TURIEC 1699); connectere vestem: uplesti oďew (KS 1763); wogáci trňowú korúnu kdiž uplétli, pritlačili na wrch hlawi twég (BlR 18. st); upletať ndk: contexo: spletám, upletám (KS 1763); certo nectere: vpletati (PD 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu