uplatniť dok. urobiť platným, účinne využiť: u. svoje schopnosti v práci, u. nové metódy
□ u. požiadavky požiadať;
nedok. uplatňovať
// uplatniť sa
1. stať sa platným, osvedčiť sa: u. sa vo svojom povolaní, v živote
2. byť použitý, využitý: tento postup sa u-l vo viacerých oblastiach;
nedok. uplatňovať sa
uplatniť, -í, -ia, rozk. -ni dok. (čo) urobiť platným, účinným, účinne využiť; presadiť: u. zásadu, nárok, u. právo; u. v praxi svoje (odborné) vedomosti, skúsenosti, schopnosti; u. svoju vôľu, u. požiadavky; u. nové metódy práce; umelecké uplatnenie (divadelnej) hry (Karv.); Chcel účinkovať, uplatniť svoje sily. (Vaj.) Chce uplatniť svoj ozrutný hlas pri každej príležitosti. (Al.);
nedok. uplatňovať, -uje, -ujú
|| uplatniť sa stať sa platným, účinným; presadiť sa: Nedovolili, aby sa uplatnila so svojou usilovnosťou. (Krno) Človek veľkého formátu sa neuplatní pri malých podujatiach. (Bedn.) Rád by bol prijal miesto, kde by sa bol mohol uplatniť ako profesor hudby. (Vans.) Povedzte, máme nádej, že sa niekde uplatníme? (Jil.) že nájdeme zamestnanie; šport. hráč sa nemohol strelecky uplatniť nemal možnosť dať gól;