Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

upadnúť -e -ú -dol dok.

1. stratiť význ., hodnotu, (po)klesnúť: finančne, spoločensky, mravne u.; u-l v mojich očiach stratil na vážnosti

2. ocitnúť sa v istej (nepriaznivej) situácii: u. do bezvedomia, do pomykova; u. do nemilosti, do podozrenia

3. (fyzicky) oslabnúť, zoslabnúť, zbiednieť: po chorobe u. v tvári

4. stratiť na intenzite, ochabnúť, opadnúť: nálada u-la, sily u-li;

nedok. upadať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
upadať ‑á ‑ajú nedok.

hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umieraťzomieraťmrieťkniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mordochnúťzdochýnaťexpr.: kapaťskapínaťkrepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepírujepadať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladuchradnúťslabnúťcivieťupadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnúodumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera

2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikaťtratiť sastrácať saodumieraťmiznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajúísť navnivočupadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč


chradnúť strácať dobrý zdravotný stav: starec chradnechorľavieťchorieť: od jari chorľavie, choriechudnúťslabnúťexpr. tratiť sa (stávať sa chudý, slabý): v ostatnom čase chudne, slabneupadať (strácať dobrý stav vôbec; aj o veciach): po synovej smrti začala upadať; domácnosť upadácivieť: chudla a civelahynúť (o živých organizmoch): zver v zime hynie; rastliny suchom hynúvädnúťuvädaťschnúťusychaťvyschýnať (najmä o rastlinách): listy na slnku rýchlo vädli, usychali; starenka navidomoči schnepoet. marieť (Hviezdoslav)opúšťať sa (prestávať sa starať o dobrý fyzický a duševný stav): na starosť sa opúšťa


opúšťať sa prestávať sa o seba starať (telesne i duševne) • zanedbávať sa: po manželkinej smrti sa opúšťa, zanedbávaupadaťchradnúť (najmä telesne) • fraz. expr. vešať hlavurezignovať (trpne prijímať daný stav, strácať odvahu bojovať o niečo): po neúspechu nevešali hlavu, nerezignovali


pustnúť strácať prosperitu, materiálnu úroveň al. mravnú hodnotu • upadať: o vinicu sa nik nestará, začala pustnúť, upadať; mládež morálne pustla, upadalarozpadávať sa: gazdovstvo sa rozpadávahynúť: historické pamiatky pomaly pustnú, hynúkniž. chátrať: stavba už niekoľko rokov chátrazanedbávať saopúšťať saspúšťať sa (prestávať sa o seba starať telesne i duševne)


slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sachabnúťochabovaťchabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabietíchnuťutíchaťstíchaťutišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišujeustávaťprestávaťzmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňujepoet. mŕtvieť: bôľ mŕtvieusedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedáchradnúťupadaťbiednieťcivieťhynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynúmalátnieťmľandravieťdengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejúchladnúťochládzaťochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda


zachádzať sa strácať dych, strácať vedomie (obyč. pri silnom citovom vzrušení, plači a pod.) • zachodiť saupadať do mdlôbomdlievaťzamdlievať: zachádzajú sa, zachodia sa od smiechu; od blaženosti priam upadá do mdlôb, omdlieva, zamdlievadusiť sazadúšať sa: dusí sa, zadúša sa od smiechu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

upadať, upádať p. upadnúť


upadnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. ocitnúť sa v hospodárskom al. mravnom úpadku; stratiť význam, významné postavenie; poklesnúť, klesnúť: hospodársky, mravne u.; Boli už upadli na majetku. (Bodic.) Família po smrti starého gazdu upadla. (Vans.) Chceš, aby taká stará firma upadla? (Stod.) zbankrotovala. Starý Bokor bol parádnym kočišom, ktorému závideli, potom odrazu upadol. Zvidela sa mu ľahká robota. (Min.) Ľudia upadli, zosuroveli, zdiveli, odkedy nebola doma. (Kuk.); u. na duchu, na mysli stať sa malomyseľným, stratiť sebadôveru; upadol v mojich očiach už si ho tak nevážim;

2. (do čoho, zastar. i v čo) dostať sa do nejakej situácie, ocitnúť sa v nejakom stave, obyč. nepriaznivom; stať sa nejakým: u. do nešťastia, do hanby, do pokušenia; u. do rozpakov, u. do ľahostajnosti, do apatie, do letargie, do beznádeje, do bezradnosti, u. do vytrženia, do tranzu; u. do choroby, do bezvedomia; u. do dlhov, do finančných ťažkostí; u. do idealizmu (í. Hruš.); u. do (starých) chýb; u. v prach zabudnutia (Fel.); u. v nemilosť (Vaj.);

3. schudnúť, zblednieť, zoslabnúť: u. v tvári; Upadol navidomoči, do jari vypovedali službu aj pľúca. (Taj.) Za tých niekoľko dní som natoľko upadol, že to i moji rodičia pobadali. (Jégé)

4. zmenšiť sa; (o sile) ochabnúť, opadnúť: disciplína upadla; Sily po takom veľkom napnutí upadli. (Kal.);

nedok. upadať, -á, -ajú i upádať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

upadať nedokonavé sloveso
(ja) upadám VKesa+; (ty) upadáš VKesb+; (on, ona, ono) upadá VKesc+; (my) upadáme VKepa+; (vy) upadáte VKepb+; (oni, ony) upadajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) upadal VLesam+; (ona) upadala VLesaf+; (ono) upadalo VLesan+; (oni, ony) upadali VLepah+;
(ty) upadaj! VMesb+; (my) upadajme! VMepa+; (vy) upadajte! VMepb+;
(nejako) upadajúc VHe+;
upadať upadať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor