upadať, upádať p. upadnúť
upadnúť, -ne, -nú, -dol dok.
1. ocitnúť sa v hospodárskom al. mravnom úpadku; stratiť význam, významné postavenie; poklesnúť, klesnúť: hospodársky, mravne u.; Boli už upadli na majetku. (Bodic.) Família po smrti starého gazdu upadla. (Vans.) Chceš, aby taká stará firma upadla? (Stod.) zbankrotovala. Starý Bokor bol parádnym kočišom, ktorému závideli, potom odrazu upadol. Zvidela sa mu ľahká robota. (Min.) Ľudia upadli, zosuroveli, zdiveli, odkedy nebola doma. (Kuk.); u. na duchu, na mysli stať sa malomyseľným, stratiť sebadôveru; upadol v mojich očiach už si ho tak nevážim;
2. (do čoho, zastar. i v čo) dostať sa do nejakej situácie, ocitnúť sa v nejakom stave, obyč. nepriaznivom; stať sa nejakým: u. do nešťastia, do hanby, do pokušenia; u. do rozpakov, u. do ľahostajnosti, do apatie, do letargie, do beznádeje, do bezradnosti, u. do vytrženia, do tranzu; u. do choroby, do bezvedomia; u. do dlhov, do finančných ťažkostí; u. do idealizmu (í. Hruš.); u. do (starých) chýb; u. v prach zabudnutia (Fel.); u. v nemilosť (Vaj.);
3. schudnúť, zblednieť, zoslabnúť: u. v tvári; Upadol navidomoči, do jari vypovedali službu aj pľúca. (Taj.) Za tých niekoľko dní som natoľko upadol, že to i moji rodičia pobadali. (Jégé)
4. zmenšiť sa; (o sile) ochabnúť, opadnúť: disciplína upadla; Sily po takom veľkom napnutí upadli. (Kal.);
nedok. upadať, -á, -ajú i upádať, -a, -ajú