upadnúť -e -ú -dol dok.
1. stratiť význ., hodnotu, (po)klesnúť: finančne, spoločensky, mravne u.; u-l v mojich očiach stratil na vážnosti
2. ocitnúť sa v istej (nepriaznivej) situácii: u. do bezvedomia, do pomykova; u. do nemilosti, do podozrenia
3. (fyzicky) oslabnúť, zoslabnúť, zbiednieť: po chorobe u. v tvári
4. stratiť na intenzite, ochabnúť, opadnúť: nálada u-la, sily u-li;
nedok. upadať
hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umierať • zomierať • mrieť • kniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mor • dochnúť • zdochýnať • expr.: kapať • skapínať • krepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepíruje • padať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladu • chradnúť • slabnúť • civieť • upadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnú • odumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera
2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikať • tratiť sa • strácať sa • odumierať • miznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajú • ísť navnivoč • upadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč
chradnúť strácať dobrý zdravotný stav: starec chradne • chorľavieť • chorieť: od jari chorľavie, chorie • chudnúť • slabnúť • expr. tratiť sa (stávať sa chudý, slabý): v ostatnom čase chudne, slabne • upadať (strácať dobrý stav vôbec; aj o veciach): po synovej smrti začala upadať; domácnosť upadá • civieť: chudla a civela • hynúť (o živých organizmoch): zver v zime hynie; rastliny suchom hynú • vädnúť • uvädať • schnúť • usychať • vyschýnať (najmä o rastlinách): listy na slnku rýchlo vädli, usychali; starenka navidomoči schne • poet. marieť (Hviezdoslav) • opúšťať sa (prestávať sa starať o dobrý fyzický a duševný stav): na starosť sa opúšťa
opúšťať sa prestávať sa o seba starať (telesne i duševne) • zanedbávať sa: po manželkinej smrti sa opúšťa, zanedbáva • upadať • chradnúť (najmä telesne) • fraz. expr. vešať hlavu • rezignovať (trpne prijímať daný stav, strácať odvahu bojovať o niečo): po neúspechu nevešali hlavu, nerezignovali
pustnúť strácať prosperitu, materiálnu úroveň al. mravnú hodnotu • upadať: o vinicu sa nik nestará, začala pustnúť, upadať; mládež morálne pustla, upadala • rozpadávať sa: gazdovstvo sa rozpadáva • hynúť: historické pamiatky pomaly pustnú, hynú • kniž. chátrať: stavba už niekoľko rokov chátra • zanedbávať sa • opúšťať sa • spúšťať sa (prestávať sa o seba starať telesne i duševne)
slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sa • chabnúť • ochabovať • chabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabie • tíchnuť • utíchať • stíchať • utišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišuje • ustávať • prestávať • zmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňuje • poet. mŕtvieť: bôľ mŕtvie • usedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedá • chradnúť • upadať • biednieť • civieť • hynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynú • malátnieť • mľandravieť • dengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejú • chladnúť • ochládzať • ochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda
zachádzať sa strácať dych, strácať vedomie (obyč. pri silnom citovom vzrušení, plači a pod.) • zachodiť sa • upadať do mdlôb • omdlievať • zamdlievať: zachádzajú sa, zachodia sa od smiechu; od blaženosti priam upadá do mdlôb, omdlieva, zamdlieva • dusiť sa • zadúšať sa: dusí sa, zadúša sa od smiechu
upadať, upádať p. upadnúť
upadnúť, -ne, -nú, -dol dok.
1. ocitnúť sa v hospodárskom al. mravnom úpadku; stratiť význam, významné postavenie; poklesnúť, klesnúť: hospodársky, mravne u.; Boli už upadli na majetku. (Bodic.) Família po smrti starého gazdu upadla. (Vans.) Chceš, aby taká stará firma upadla? (Stod.) zbankrotovala. Starý Bokor bol parádnym kočišom, ktorému závideli, potom odrazu upadol. Zvidela sa mu ľahká robota. (Min.) Ľudia upadli, zosuroveli, zdiveli, odkedy nebola doma. (Kuk.); u. na duchu, na mysli stať sa malomyseľným, stratiť sebadôveru; upadol v mojich očiach už si ho tak nevážim;
2. (do čoho, zastar. i v čo) dostať sa do nejakej situácie, ocitnúť sa v nejakom stave, obyč. nepriaznivom; stať sa nejakým: u. do nešťastia, do hanby, do pokušenia; u. do rozpakov, u. do ľahostajnosti, do apatie, do letargie, do beznádeje, do bezradnosti, u. do vytrženia, do tranzu; u. do choroby, do bezvedomia; u. do dlhov, do finančných ťažkostí; u. do idealizmu (í. Hruš.); u. do (starých) chýb; u. v prach zabudnutia (Fel.); u. v nemilosť (Vaj.);
3. schudnúť, zblednieť, zoslabnúť: u. v tvári; Upadol navidomoči, do jari vypovedali službu aj pľúca. (Taj.) Za tých niekoľko dní som natoľko upadol, že to i moji rodičia pobadali. (Jégé)
4. zmenšiť sa; (o sile) ochabnúť, opadnúť: disciplína upadla; Sily po takom veľkom napnutí upadli. (Kal.);
nedok. upadať, -á, -ajú i upádať, -a, -ajú