Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

upadnúť -e -ú -dol dok.

1. stratiť význ., hodnotu, (po)klesnúť: finančne, spoločensky, mravne u.; u-l v mojich očiach stratil na vážnosti

2. ocitnúť sa v istej (nepriaznivej) situácii: u. do bezvedomia, do pomykova; u. do nemilosti, do podozrenia

3. (fyzicky) oslabnúť, zoslabnúť, zbiednieť: po chorobe u. v tvári

4. stratiť na intenzite, ochabnúť, opadnúť: nálada u-la, sily u-li;

nedok. upadať

upadať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok.

upadať, upádať p. upadnúť

upadnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. ocitnúť sa v hospodárskom al. mravnom úpadku; stratiť význam, významné postavenie; poklesnúť, klesnúť: hospodársky, mravne u.; Boli už upadli na majetku. (Bodic.) Família po smrti starého gazdu upadla. (Vans.) Chceš, aby taká stará firma upadla? (Stod.) zbankrotovala. Starý Bokor bol parádnym kočišom, ktorému závideli, potom odrazu upadol. Zvidela sa mu ľahká robota. (Min.) Ľudia upadli, zosuroveli, zdiveli, odkedy nebola doma. (Kuk.); u. na duchu, na mysli stať sa malomyseľným, stratiť sebadôveru; upadol v mojich očiach už si ho tak nevážim;

2. (do čoho, zastar. i v čo) dostať sa do nejakej situácie, ocitnúť sa v nejakom stave, obyč. nepriaznivom; stať sa nejakým: u. do nešťastia, do hanby, do pokušenia; u. do rozpakov, u. do ľahostajnosti, do apatie, do letargie, do beznádeje, do bezradnosti, u. do vytrženia, do tranzu; u. do choroby, do bezvedomia; u. do dlhov, do finančných ťažkostí; u. do idealizmu (í. Hruš.); u. do (starých) chýb; u. v prach zabudnutia (Fel.); u. v nemilosť (Vaj.);

3. schudnúť, zblednieť, zoslabnúť: u. v tvári; Upadol navidomoči, do jari vypovedali službu aj pľúca. (Taj.) Za tých niekoľko dní som natoľko upadol, že to i moji rodičia pobadali. (Jégé)

4. zmenšiť sa; (o sile) ochabnúť, opadnúť: disciplína upadla; Sily po takom veľkom napnutí upadli. (Kal.);

nedok. upadať, -á, -ajú i upádať, -a, -ajú

upadnúť dk
1. klesnúť zhora nadol, spadnúť: kdj sem prjchodil pred dom, teda na driewj sem upadl, nebo sem bol podnapily (KRUPINA 1643); starečku, gako gsi do gamy tegto upadl (SK 1697); (dievka) pred nohami otcowskimi na zem upadla, zamdlela (MS 1749); upadel ze stromu sedlak, poraňil sy kryže (GV 1755); czlowek se plawil po morj, upadlj mu z mescem penize (Káz 18. st);
x. pren (hriešnik) do pekla až na weki upadňe (GŠ 1758) bude zatratený
L. tuto upadel služebnik ku noham pana sweho a prosil ho (GK 1779) prejavil pokoru
F. zlý lidé do sýdeľ wpadli, který mne ku padu kladli (CC 1655) chytili sa do svojej pasce; slepy gestly slepeho wede, oba do gamy upadnu (ZA 1676) dvaja rovnako slabí nezvyknú uspieť; pred deždem utíkal a upadl do vody (SiN 1678) dostal sa z dažďa pod odkvap; twogi tagni nepratele ukladi činj a gamu, do niž bys upadl, kopagi (SP 1696) chystajú pascu; kdo komu gamu kope, sam do neg upadňe (GV 1755)
2. (o vode) klesnúť, opadnúť: cum siderit aqva: kdiž upadne woda; ponewadž upadla woda welmi, wyshli podmoly pod brehem (NHi 1791)
3. ocitnúť sa v hospodárskom al. mravnom úpadku: politug toho, že takowy cžlowek bywsse in magno honore apud, vpadl (TRENČÍN 1595); kterj (anjely) w sweg celosty zustaly, utwrzenj su, aby wjc upadnut nemohly (KoB 1666); gestly pak nekterj (manželia) zapomenuwsse na swug slib vpadli, dagj za to počet (TP 1691); (Peter a Judáš) w čas umučeni Pane ohawne upadli (MS 1758); tua laus pariter cum republ caecidit: twe méno powestné z obecnu skazu towarystwa spolu upadlo (KS 1763); mame mislet, že y my lid gsme krechky, ktery tak upadnut mužeme (SJ 18. st)
L. blahoslawený muž, který nevpadl slowem vstma swými (SRo 1766) nezhrešil slovom
F. lepe gest dwema byti, nebo gestli geden vpadne, druhy geho pozdwihne (BAg 1585) o vzájomnej podpore
4. dostať sa do nejakej (obyč. nepríjemnej) situácie, ocitnúť sa v nejakom stave: nemuoz-li on to zbozi miti a vpadne w wiezenie, tedy gemv ruku vtnu (ŽK 1473); když muž anebo žena vpadli by do nemocy (BAg 1585); poveczte gjm, aby na sebe starost melj, neb gestlj zanedbagj svu vecz, v škodu vpadnu (BARTOŠOVCE 1586); pana Chalupky manželka upadnuvši v ruce pohanske, ma za seba položiti tol 400 (TRENČÍN 1663 RaT); toliko swateho Dawida predkladam, který byl upadnul do wraždy a cizolostwa, zhressil smrtedlne (TP 1691) vraždil a cudzoložil; kedkoliw sem toworistwo mel z tým neb z oným, w tem neb w onem misťe, obyčegňe sem upadel do obžerstwi (GK 1779); aby člowek nebyl prjliss málomyslný, když vpadne w negaké nedostatky (KO 1782)
L. gestli se na to bozit bude przed tim, kohoz ranil, a vpadne-li w ortel wedle tey bozby, propadne ruku (ŽK 1473) ak bude nad ním vynesený rozsudok; ze sem do telesneho skudku s dworskim panskim vpadla (M. UHERCE 1751) mala som s ním pohlavný styk
5. na koho zaútočiť, prepadnúť, napadnúť niekoho: Jano na predgmenowaneho dworskeho upadnucz, gemu proty pocztiwosty lal (ILAVA 1638); (muži) na fristukugicich polčownikow upadnuce, gich rozbili, rozohnali (SELEŠŤANY 1742); Klar, kde Eugenyus Ffrancúzuw, ktery na neho byly upadly, z welyku sylu odehnal (KrP 1760); co bis ty delal, kdy bi na te wražedlnjcy aneb mordári upadli (VP 1764);
x. pren druhikrát upadla na Theodorusse tesská a ostra hlawi bolest (VP 1764) prudko ho rozbolela hlava
6. zahynúť v boji, padnúť: v tom Turkúv upadlo víc než polovice (ASL 1684); gakú céstu by mohel wegjti k nym tak, že by any geden muž neupadel z wógska geho; upadlo z wógska králowého ssést sto mužúw (KB 1757); manu alicujus cadere: pre ňečj ruku upadnúti, zémrjti (KS 1763);
x. pren nawsstiwil Boh toto mesto hluzow morowow, takže w prudkosti strely gegj nemalo lidu pospoliteho vpadlo (RUŽOMBEROK 1601) zomrelo
7. stratiť silu, zoslabnúť, zbiednieť: bohaty w ponižowanj se pomine, upadne (Le 1730); prečo upadla twár twá (KB 1757); gehne pri mliku k uplnosti dogide a bez teho upadne (VOv 1779); upadať ndk
1. k 1: drewo na zem upada (SiN 1678); tak lide, gako stromi na zem upadagu (GŠ 1758); procido: upádám, dolu padám (KS 1763); (slepý) nicz dobreho nemuze cinit, pohne li se na kteru stranu, upada (Káz 18. st)
L. annonae difficultas non multum minuitur: drahota upadá (WU 1750) je lacnejšie; advolvor: klakám, upádám na kolena (KS 1763) kľakám
F. kdo komu gamu kopa, sam do niey upada (CA 1675) kto druhému jamu kope, sám do nej spadne
2. k 2: s počátku roka mnohe wody s tagemných mist oplywagu toto, spolu y mnostwy rýb prynassegu, potem, ku pryhodu leta, upadagu (KrP 1760); sido: upádá more; fluvius aret: upada woda (KS 1763)
3. k 3: my ubohi lide rok po roce vice a vice upadame pro časte a velike davky (KOLAČÍN 1637 LP); ony welice proty Bohu hressy a gako pobehlcy a newerny upadagy (ŠV 1675); ten upáda, kterykolwek začyna ňeresti (GV 1755); upadame podle pryrozeneg krechkosti tak, že žaden nemužeme z Jobem powedeti: nezhressil sem (GK 1779)
F. pohanbi se čloweče, že nižeg upadass pod howada a nerozumne stworeni (MK 18. st) si horší ako zviera
4. k 4: w domie Perinowem swé slepyce w sydlech nachazela, ponewadž to doswiedčila Matieg Perina y z Gelenu vpadagi w podezreny (HLOHOVEC 1592); upadass-ly do nektereho pokussenj od dabla, rozpomen se na slowo božj (COB 17. st); tež ag manžel anebo manželka skrz swogu newernost upadagu do hnewu (SKá 1760); tuze spegicy, kteri budto probudeni biwagu, zase do spaňi upadagu (GK 1779)
5. k 5: loter a wražedlnik na pusstinach bidljcy na nás upáda (VP 1764)
6. k 7: kdo z samég nemoci upadá, nenáwidj hrjchi (BlR 18. st);
x. pren moga dusse vpadá od dluhého dohadowánj (AP 1771) sužujem sa
7. stávať sa ploským: rostu wlasy, twrdne koža a brucho upáda, žaludek často omdliwa, když nema, čo žada (GV 1755); reseda: wláská bylina, od kterég kázdá opuchlina prestáwá a upádá (KS 1763); upadávať, upadovať, upadúvať frekv k 1: cadere: vpadawati (PD 18. st);
x. pren pany w Kossicych deliberowaly, ako by meli kralowatj v pokogi a bremena neznesitedlneho, pod ktere den ode dne vpadowati pocžali, sprostiwzse se, kniže rakuske sebe za gubernatora wiwolili (RUŽOMBEROK 1605) mali veľké starosti; zo sertza ponyizsenye upadujeme pred tobu, oh Panye (HM 1778) prejavujeme pokoru; k 3: djabel wssech ljdy zwody tak, že mnohy upadugj (KK 1709); hrissnik tak hluboko se pussta a upaduge (MK 18. st); k 4: nedužiwy do mdloby upaduge (OCh 17. st) omdlieva; slibi nadelali a potom pro neostrjhanj gjch do wjn vpaduwali (LKa 1736) boli vinní; kdo malé hrjchy potupuge, ten do wetssých hrjchúw vpaduge (SSt 1742) viac hreší; kral Said do nesmislnosti a welikeg blazniwosti casto razy upadawal (MS 1758); upadať sa ndk váľať sa, padať: provolvor: upádám sa; provolvo: zwalugem se, upádám se (KS 1763); upadovať sa frekv pren: mi kresztzanye z serdtza véri vpadujeme se pred tebu prejavujeme pokoru