Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

upútať -a dok. vzbudiť záujem, zaujať: u. pozornosť, myseľ niekoho; film u-l zaujímavou zápletkou;

nedok. upútavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
upútať ‑a ‑ajú dok.

podchytiť 1. chytiť odspodu • podobraťpodbrať: opatrne podchytil, podobral debnu a odsunul ju ďalej

2. vzbudiť záujem a usmerniť • pritiahnuť: podchytiť, pritiahnuť obyvateľov k spolupráciprilákaťprivábiť: prilákali syna k hudbezaujaťzainteresovať: zaujať, zainteresovať všetkých o spoločnú vecupútať: upútať záujem detí o šport

3. počuť, vidieť a osvojiť si • zachytiť: hneď podchytili, zachytili melódiupostihnúť: postihnúť rytmus tanca


pripútať 1. pevne pripojiť putami, reťazou, povrazom a pod. • priputnať: pripútať sa v lietadle; priputnať dieťa v kočíku; pripútať, priputnať psa k búdepriviazať: kôň priviazaný k stĺpuprikovaťprikuť (pripútať kovaním): otrok prikovaný, prikutý k lodiexpr. pripantať: pripantať dobytok k válovuzried. upútať: čln upútali k brehu hrubým povrazompripevniťupevniť: pripevniť stromček ku kolu; povraz upevniť o skobu

2. kniž. urobiť natrvalo závislým od niekoho, od niečoho, prinútiť niekoho ostať na istom mieste • priputnať: rodičia pripútali, priputnali deti k rodine; byť chorobou pripútaný na posteľupútať: počas štúdií ho šport načisto upútalkniž. zaviazať: zaviazať niekoho sľubom, vďačnosťou


pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúťdotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebestiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuťzatiahnuťutiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkouexpr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočetnár.: pritúžiť (Kukučín)potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav)popriťahovaťpozaťahovaťpouťahovať (postupne, viac vecí)

3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúťprituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlopritŕpnuťnár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľadzamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákaťprivábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladýchzlákaťzvábiťexpr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábiupútať: film upútal mnohých pôsobivou hudboukniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasyzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1


priviazať viazaním pripevniť; spevniť citové, spoločenské a iné vzťahy k niekomu, niečomu • uviazať: priviazať, uviazať čln k brehu; dobytok priviazaný, uviazaný k hrantuvyviazať (priviazať o oporu): vyviazať viničpripútaťpriputnaťzried. upútať: pripútať, priputnať psa na reťaz; byť silno priviazaný, pripútaný, upútaný k domovu; priviazala, priputnala syna k sebeexpr. pripantať: nedbalo si pripantala zásterupopriväzovaťpouväzovať (postupne, viac vecí, jednotlivcov): popriväzovaný dobytok


zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajochfraz.: padnúť do očípadnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do okazainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veciprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľkapodchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbuhovor. chytiť: hra ma chytila od začiatkuuniesťuchvátiťočariťnadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomocifascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čashovor. zabrať: debata nás celkom zabralazamestnaťzaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň

2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabraťobsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministrazaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnenéokupovať (vojensky)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pútať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) priťahovať, upútavať, zaujímať: Príroda púta našu myseľ. (lask.); p. niečiu pozornosť; Tu ťa všetko púta, všetko zaujíma jednako. (Kuk.) Čím ďalej tým väčšmi ma pútalo opisovanie života. (Jégé) Púta nás podarené líčenie malomestského života. (Vlč.) (Odpovede) pútali a vrezávali sa do pamäti. (Urb.)

2. (koho ku komu, k čomu) viazať, spájať s niekým al. niečím: Motal sa tu tucet spolužiakov, ku ktorým ho pútali spomienky. (urb.) Čo ju púta k nemu — láska a či zlato. (Kuk.) Spretŕha všetky zväzky, ktoré ju sem pútajú. (Švant.) K magistrátu ho pútajú zväzky priateľstva. (Kuk.)

3. odb. (čo) viazať: pôda púta vodu;

opak. pútavať, -a, -ajú;

dok. k 1 upútať, k 2 pripútať

|| pútať sa (k čomu) spájať sa s niečím, viazať sa k niečomu: k hradu sa púta povesť


upútať, -a, -ajú dok.

1. (koho, čo) vzbudiť, vyvolať záujem u niekoho, zaujať: u. niečiu pozornosť, myseľ; film ma upútal; Upútalo ma rozprávanie mojej hostiteľky. (Zát.) S Alinou sa spriatelila, lebo ju medzi ostatnými kolegyňami upútala postavou. (Jégé) Niekedy vie človeka upútať detail, čo iný ani nepozoruje. (Taj.) Opovržlivo sa zasmial a upútal na seba zraky celej krčmy. (Jaš.)

2. zried. (koho) pripútať: Všetku svoju energiu zozbierala, aby si ho upútala nadobre. (Jégé); pren. Matka bola veľmi upútaná na dom (Vaj.) veľmi viazaná prácou v dome;

nedok. upútavať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

upútať dokonavé sloveso
(ja) upútam VKdsa+; (ty) upútaš VKdsb+; (on, ona, ono) upúta VKdsc+; (my) upútame VKdpa+; (vy) upútate VKdpb+; (oni, ony) upútajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) upútal VLdsam+; (ona) upútala VLdsaf+; (ono) upútalo VLdsan+; (oni, ony) upútali VLdpah+;
(ty) upútaj! VMdsb+; (my) upútajme! VMdpa+; (vy) upútajte! VMdpb+;
(nejako) upútajúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor