upnúť -e -ú -pol, upäť upne upnú upäl dok.
1. (tesne) zapnúť, zapäť: kabát u-tý až po krk
2. zovretím, zachytením upevniť: upnutie rezného nástroja; vinič u-tý o kolík
3. kniž. uprieť1, upriamiť: u. pohľad do diaľky; myšlienky u-té na jeden problém;
nedok. upínať -a
// upnúť sa, upäť sa zamerať sa, pripútať sa, primknúť sa: u. sa na rodinu, na svoje záľuby;
nedok. upínať sa
upínať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok.
upínať sa -na sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -nanie sa nedok.
bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať
p. aj ponáhľať sa
2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2
upínať 1. porov. upevniť 2 2. porov. uprieť1
upínať, -a, -ajú nedok.
1. (čo kam, čo) pripínať, pripájať;
odb. zovretím medzi dve čeľuste pripevňovať, upevňovať: u. reťaz k niečomu; u. rezné nástroje (na sústruh); u. súčiastky pred obrábaním;
2. zried. (čo) zapínať: u. si kabát;
3. (čo kam) zameriavať, obracať; upierať (zrak): u. myšlienky, túžby niekam, k niekomu; Držala ich spolu neurčitá nádej, ktorú človek nevedomky vždy upína k človeku. (Tat.) Igor žiadostivo upína zraky do miest, ktoré každý večer navštevoval. (Jaš.);
dok. upäť i upnúť, -ne, -nú, upäl/upnul
|| upínať sa
1. (na čo, o čo) pripínať sa, pripájať sa: svaly sa upínajú na kosti; vinič sa upína (o kolík, o múr) úponkami;
2. zried. zapínať sa: u. sa do kabáta (Vaj.);
3. (na čo, na koho, k čomu, ku komu, kam) zameriavať sa, upriamovať sa na niečo; (o zraku) upierať sa: Solanom vibrovala zúfalosť a nádej a obe sa upínali na lekárove triezve slová. (Bedn.) Moje túžby sa už neupínajú na také chlapčenské vrtochy. (Švant.) Jej veľké oči upínali sa na mňa. (Švant.) Treba myslieť na obdobie, ku ktorému sa kompozícia [diela] upína. (Chorv.) Vecou jeho srdca zostával triangel a k nemu sa upínali všetky jeho tvorivé ambície. (Karv.);
nedok. upäť sa i upnúť sa