unitárny príd. jednotný: u. štát s jednou sústavou najvyšších št. orgánov nepripúšťajúci suverenitu jeho jednotlivých častí
unitárny príd. ‹l› odb. jednotný, zjednotený: práv. u. štát unitaristický; fyz. u-a teória poľa pôvodne zjednotený výklad a opis elektromagnetických a gravitačných javov, neskôr budúce jednotné teórie všetkých polí a ich interakcií
(jeden) unitárny; (bez) unitárneho; (k) unitárnemu; (vidím) unitárneho; (hej) unitárny!; (o) unitárnom; (s) unitárnym;
(štyria) unitárni; (bez) unitárnych; (k) unitárnym; (vidím) unitárnych; (hej) unitárni!; (o) unitárnych; (s) unitárnymi;
(jeden) unitárny; (bez) unitárneho; (k) unitárnemu; (vidím) unitárny; (hej) unitárny!; (o) unitárnom; (s) unitárnym;
(tri) unitárne; (bez) unitárnych; (k) unitárnym; (vidím) unitárne; (hej) unitárne!; (o) unitárnych; (s) unitárnymi;
(jedna) unitárna; (bez) unitárnej; (k) unitárnej; (vidím) unitárnu; (hej) unitárna!; (o) unitárnej; (s) unitárnou;
(jedno) unitárne; (bez) unitárneho; (k) unitárnemu; (vidím) unitárne; (hej) unitárne!; (o) unitárnom; (s) unitárnym;
(štyri) unitárne; (bez) unitárnych; (k) unitárnym; (vidím) unitárne; (hej) unitárne!; (o) unitárnych; (s) unitárnymi;