uniknúť -e -ú -kol dok.
1. rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho al. niekoho nepríjemného; vyhnúť sa, ujsť, utiecť: u. prenasledovateľom; (o vlások) u. nebezpečenstvu, smrti
2. (o látkach) vyjsť, dostať sa z uzavretého priestoru: netesným otvorom u-l plyn
3. nebyť spozorovaný, ostať nepovšimnutý: u. pozornosti; z prednášky mu veľa u-lo
4. byť (pre niekoho) stratený, neuskutočniť sa, ujsť: u-l mu zisk, zárobok;
nedok. unikať
unikať, -á, -ajú nedok.
1. (komu, čomu, odkiaľ, kadiaľ, kam) rýchlo sa vzďaľovať (obyč. pred niečím nebezpečným, nepríjemným), utekať: hráč uniká súperovi; [Chrúst] pri svojom pomalom lete ťažko uniká nástrahám. (Zúb.) To pichľavé osídlo [černicový ker], z ktorého ťažko unikať. (Jil.); pren. u. pred niečím vyhýbať sa niečomu: u. pred zodpovednosťou; u. pred niečím pohľadom
● pôda mu uniká pod nohami stráca istotu;
2. (o látkach, najmä plynných) dostávať sa von z uzavretého priestoru; miznúť, strácať sa: plyn, para, dym uniká; teplo uniká; Voda uniká úzkou štrbinou. (Hor.)
3. (komu, čomu) uchádzať niečej pozornosti, zostávať nepovšimnutý: Ešte prvú, druhú vetu sledujeme, ale ďalšie vety nám unikajú. (Al.) Mnohé [jednotlivosti] unikajú pozornosti skúmateľa. (Chorv.);
dok. uniknúť
uniknúť, -ne, -nú, -kol dok.
1. (komu, čomu, odkiaľ, kadiaľ, kam) rýchlo sa vzdialiť (obyč. pred niečím nebezpečným, nepríjemným), utiecť: u. zo zajateckého tábora; u. zadným vchodom (Al.); Žandári mu boli v pätách, ale unikol im. (Urb.) Martin unikol do Čierneho pluku. (Krčm.) Ani jedna myš neunikla jej ostrým pazúrom. (Mor.);
pren. vyhnúť sa: unikol jeho pohľadu (Kuk.); Janko unikol latinčine (Vans.); Uniknú [mládenci] krutým pazúrom vojny. (Urb.)
2. (o látkach, najmä plynných) dostať sa von z uzavretého priestoru: plyn unikol, para unikla; teplo uniklo;
3. (komu, čomu) ujsť niečej pozornosti, zostať nepovšimnutý: Nahol sa, aby mu nič [z prednášaného] neuniklo. (Krno) Hlavajovi neuniklo, že jeho šéf je v pomykove. (Urb.); nič mu neunikne všetko si všimne;