unášať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo) niesť, odnášať; (o dopravnom prostriedku) viezť, odvážať: voda ho unáša (Jaš.); Vietor ju [loďku] unášal naspäť. (Tomašč.) Rýchlik ma unášal hore Považím. (Mor.)
2. (koho) násilne, proti vlastnej vôli odnášať, odvláčať: Večer po premiére uniesol herečku. Unášal ju pomedzi ohúrených chodcov a zmizol s ňou divým galopom. (Tat.)
3. expr. (koho) strhávať, uchvacovať; ovládať: dať sa u. ilúziami, predstavami, spomienkami; dať sa u. citmi, hnevom, zúrivosťou; Priatelia spomínali spolužiakov a vďačnosť tejto témy ich priam unášala (Pláv.) nadchýnala;
dok. k 2, 3 uniesť2
|| unášať sa expr. (čím) uchvacovať sa, nadchýnať sa: u. sa hudbou; [Kúrňava] sa unášal vlastnými slovami. (Urb.) Rodičia sa unášajú nádejou, že zo syna im časom vyrastie inžinier. (Mráz)
uniesť2, unesie, unesú, uniesol dok. (koho)
1. násilím, proti vlastnej vôli odniesť, odvliecť: Umienil si, že vec skoncuje a udrúc na dvor Mojslavov unesie Jaroslavu. (Jégé) Uniesol dcéru miestneho notára. (Podj.) Osman mladoženícha unesie zo svadby. (Mráz)
2. expr. strhnúť, uchvátiť; ovládnuť: dať sa u. hnevom, zúrivosťou; Paľka celkom uniesol cit. (Kuk.);
nedok. unášať