uniesť unesie unesú dok.
1. i nedok. mať schopnosť niesť: (ne)u-ie kufor kníh, výťah u-ie tri osoby
2. i nedok. zvládnuť, zniesť (ako ťarchu, záväzok ap.): u. (finančné) náklady, nemôže u. toľko povinností
3. odniesť (význ. 1), vziať: prúd u-l člnok
4. násilím odviesť, odvliecť: u. dieťa, u. lietadlo
5. ovládnuť (význ. 4), strhnúť: dať sa u. hnevom; u-ený krásou prostredia;
nedok. k 3 – 5 unášať -a
niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbte • expr.: teperiť • terigať • trepať • vliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnice • nosiť (opakovane, viac ráz)
2. prichádzať s niečím • prinášať • donášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správy • nosiť (opakovane, viac ráz)
3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromy • brať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôdu • zanášať • odnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na sever • strhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebou • nosiť (opakovane, viac ráz)
4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám
5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajú • klásť vajcia: vtáky už kladú vajcia
6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť
unášať 1. p. viezť 2. porov. uniesť 3 3. porov. uchvátiť 2
viezť vozidlom dopravovať: viezol priateľa autom, ľudí v autobuse • voziť (opakovane viezť): vozila dieťa v kočíku • prevážať • transportovať (z jedného miesta na druhé): prevážali štrk • niesť • unášať (viezť nejakým smerom): vlak ho niesol, unášal Považím • odvážať • vyvážať (viezť vzďaľujúc sa): odvážali, vyvážali hnoj na družstvo • privážať • dovážať (viezť približujúc sa): privážali tovar pravidelne • rozvážať (viezť na rozličné miesta): rozvážali mlieko • nár. expr. vozíkať (viezť na vozíku): vozíkal deti po dvore
unášať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo) niesť, odnášať; (o dopravnom prostriedku) viezť, odvážať: voda ho unáša (Jaš.); Vietor ju [loďku] unášal naspäť. (Tomašč.) Rýchlik ma unášal hore Považím. (Mor.)
2. (koho) násilne, proti vlastnej vôli odnášať, odvláčať: Večer po premiére uniesol herečku. Unášal ju pomedzi ohúrených chodcov a zmizol s ňou divým galopom. (Tat.)
3. expr. (koho) strhávať, uchvacovať; ovládať: dať sa u. ilúziami, predstavami, spomienkami; dať sa u. citmi, hnevom, zúrivosťou; Priatelia spomínali spolužiakov a vďačnosť tejto témy ich priam unášala (Pláv.) nadchýnala;
dok. k 2, 3 uniesť2
|| unášať sa expr. (čím) uchvacovať sa, nadchýnať sa: u. sa hudbou; [Kúrňava] sa unášal vlastnými slovami. (Urb.) Rodičia sa unášajú nádejou, že zo syna im časom vyrastie inžinier. (Mráz)
uniesť2, unesie, unesú, uniesol dok. (koho)
1. násilím, proti vlastnej vôli odniesť, odvliecť: Umienil si, že vec skoncuje a udrúc na dvor Mojslavov unesie Jaroslavu. (Jégé) Uniesol dcéru miestneho notára. (Podj.) Osman mladoženícha unesie zo svadby. (Mráz)
2. expr. strhnúť, uchvátiť; ovládnuť: dať sa u. hnevom, zúrivosťou; Paľka celkom uniesol cit. (Kuk.);
nedok. unášať