Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

umyť -je -jú umy! dok.

1. zbaviť nečistoty vodou al. iným prostriedkom: u. riad, oblok, auto, u. ovocie pod tečúcou vodou, u. si ruky mydlom; u. sa v studenej vode

2. takto odstrániť z povrchu, zmyť: u. špinu z dvier, blato z topánok;

nedok. umývať -a

ruka ruku u-a; u. si ruky zbavovať sa zodpovednosti; kniž. u. → murína

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
umyť ‑je ‑jú umy! dok.

očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zubyoriadiťobriadiťvyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotolsubšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované autoumyťpoumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážkuomyťobmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúťodrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riadhovor. vyrajbaťsubšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiťvysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučkyexpr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiťporiadiť (postupne, viac vecí)

2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiťvyčeriťvyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavuprečistiť: prečistiť zrnorafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor

3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpaťolúpaťobieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpeohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hruškyoškriabaťoškrabaťzoškriabaťzoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krvpočistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievkypooškrabovaťpozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu


opláchnuť, opláknuť krátko ponoriť do vody al. inej tekutiny, príp. obliať, preliať vodou al. inou tekutinou s cieľom očistiť, ochladiť a pod. • prepláchnuťprepláknuť: opláchnuť, prepláchnuť zeleninu; prepláknuť rezance vodouspláchnuťspláknuť: spláchne si vlasy harmančekovým odvaromvypláchnuťvypláknuť (znútra): vypláchnuť si ústaobmyťomyť (na povrchu očistiť): o(b)myť si tvárumyť (krátko) • premyť: premyť ryžuzmyť: zmyje si narýchlo vlasypooplachovaťpooplakovať (postupne, viac vecí): poháre treba ešte pooplakovať


umyť zbaviť nečistoty vodou al. iným tekutým prostriedkom; takýmto spôsobom odstrániť z povrchu: umyť taniere, obloky, zeleninu; umyť špinu, blato z topánokzmyť (prúdom vody odstrániť; prúdom vody zbaviť nečistoty): zmyť krv z tváre; zmyť si vlasyomyťobmyť (na povrchu): omyť si ruky; hrnček zľahka obmylapoumývať: ráno sa celý umyje, poumýva v studenej vode; (postupne al. viacero vecí) poumývala všetky dvere v domevyumývať (dôkladne) • vymydliť (umyť mydlom): večer vyumýva, vymydlí detipozmývaťpoobmývať (postupne, viac vecí na povrchu): pozmýva prach, poobmýva hrnceopláknuťopláchnuť (krátko, zbežne umyť): nakoniec oplákne, opláchne riad čistou vodoupremyť (viackrát umyť) • prepláknuťprepláchnuť (viackrát opláknuť): ryžu dôkladne premyje; halušky napokon prepláchne studenou vodouvymyť (znútra) • povymývať (postupne znútra): horúcou vodou vymyje, poumýva sudy; vymyje nečistotu z ranyexpr.: vyčľapkaťvyčliapkaťvyčľapotať (obyč. čľapkaním): vyčľapkať sa v potokuvydrhnúťvyšuchaťodrhnúťhovor. vyrajbaťsubšt. vyšurovať (umyť drhnutím): kefou vydrhla, vyrajbala, vyšurovala celú chodbu


zmyť 1. prúdom vody al. inej tekutiny odstrániť nečistotu, špinu; zbaviť nečistoty, špiny • umyť: zmyť, umyť mastnotu z tanierov; zmyť, umyť si vlasyspláknuťspláchnuťopláchnuťopláknuť: hadicou spláknuť piesok z chodníka; opláknuť tvár od sadzí; spláchnuť, opláchnuť dlážkuomyťobmyť (na povrchu) • pozmývaťpoobmývať (postupne, viac vecí): pozmývať krv z rúk; voda poobmýva skaliská

2. p. napraviť 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

myť, myje, myjú, rozk. my nedok. zried. umývať: (Krista) myla riad. (Urb.); kde Váh brehy myje (J. Mat.) obmýva

ruka ruku myje (prísl.), častejšie umýva (o vzájomnom preukazovaní a odplácaní služieb);

dok. umyť


umyť, umyje, umyjú, umytý, rozk. umy dok. (čo, koho; čo, koho čím) zbaviť nečistoty, očistiť (obyč. vodou, zried. i inou tekutinou): u. si ruky, nohy, tvár, zuby, u. si hlavu; u. riad, oblok, dlážku; u. ovocie, zeleninu (pred použitím); u. niečo mydlom, teplou (studenou) vodou; u. niečo liehom, benzínom; Stará mať umyla vnučke oči. (Janč.) Bolo by treba tie decká umyť, zajtra je nedeľa. (Jil.) Dedka pekne oholia, umyjú a oblečú. (Ráz.)

hovor. expr. u. niekomu hlavu vyhrešiť ho;

nedok. umývať

|| umyť sa zbaviť sa nečistoty, očistiť sa (obyč. vodou, zried. i inou tekutinou): u. sa po práci; u. sa do pása, po pás; u. sa mydlom, teplou, studenou vodou; hovor. expr. u. sa (len) ako mačka nedbalo, nedostatočne (len na tvári); Mnoho ráz nemáme vody, takže sa niet v čom umyť. (Kuk.) Triezvy a umytý prišiel na návštevu. (Ondr.) Vyšla do kuchyne umyť sa mliekom. (Tim.);

nedok. umývať sa


umývať, -a, -ajú nedok. (čo, koho; čo, koho čím) zbavovať nečistoty, čistiť (obyč. vodou, zried. i inou tekutinou): u. si ruky, nohy, tvár, zuby; u. riad, obloky, podlahu, schody; u. niečo mydlom, teplou, studenou vodou; u. si vlasy šampónom; [Jožko] v garáži umýval auto. (Štef.) [Zuza] budí deti a umýva ich. (Jil.); pren. expr. u. si dušu kajať sa: Čože si zasa vyparatil, z čohože si zasa dušu umývaš? (Fig.)

hovor.: ruka ruku umýva ľudia si vzájomne pomáhajú; umývať si ruky zbavovať sa zodpovednosti za niečo, obvinenia z niečoho: Upozorňujem vás, že s tým nechcem mať nič. Ja si umývam ruky. (Karv.);

dok. umyť

|| umývať sa (o ľuďoch) zbavovať sa nečistoty, očisťovať sa (obyč. vodou, zried. i inou tekutinou); (o zvieratách, najmä o mačke) prechádzať si prednými nohami po hlave pohybmi pripomínajúcimi umývanie tváre: u. sa do pása; u. sa teplou, studenou vodou; mačka sa umýva; Zbehli do potôčika a počali sa umývať. (Vaj.) My sa doma umývame špiritusom. (Jes.);

pren. expr. zbavovať sa obvinenia, podozrenia, ospravedlňovať sa: Hovas podal zprávu, v ktorej sa umýval, že otázku o prijatí znova pretriasali, pričom väčšina hlasovala za neprijatie. (Vaj.);

dok. umyť sa

Morfologický analyzátor

umyť dokonavé sloveso
(ja) umyjem VKdsa+; (ty) umyješ VKdsb+; (on, ona, ono) umyje VKdsc+; (my) umyjeme VKdpa+; (vy) umyjete VKdpb+; (oni, ony) umyjú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) umyl VLdsam+; (ona) umyla VLdsaf+; (ono) umylo VLdsan+; (oni, ony) umyli VLdpah+;
(ty) umy! VMdsb+; (my) umyme! VMdpa+; (vy) umyte! VMdpb+;
(nejako) umyjúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor