Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

umrieť -ie -ú umretý dok. zomrieť: náhle u. (na leukémiu), u. v mladom veku; u. hrdinskou smrťou, u. hladom, od hladu;

nedok. umierať -a

expr. u. strachom, nudou veľmi sa báť, nudiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
umrieť ‑ie ‑ú ‑el ‑etý dok.

umrieť umrie umrú (ne)umri! umrel umrúc umretý umretie dok.

-eť/222956 2.81: verbá inf. dok. 67897 pozri/15270 dozvedi/3845 prispi/3789 zomri/3420 uzavri/2769 vymysli/2390 porozumi/1743 zamysli/1697 dospi/1566 zavri/1527 umri/1497 uspi/1452 opri/1368 (276/25564)

-ieť/211647 2.81: verbá inf. dok. 67897 pozrieť/15270 dozvedieť/3845 prispieť/3789 zomrieť/3420 uzavrieť/2769 vymyslieť/2390 porozumieť/1743 zamyslieť/1697 dospieť/1566 zavrieť/1527 umrieť/1497 uspieť/1452 oprieť/1368 (276/25564)

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


vytratiť sa 1. nepozorovane odísť • hovor. expr. vypariť sa: z oslavy sa vytratili, vyparili prvíexpr.: odkradnúť saukradnúť savykradnúť sa: vykradol sa z bytu ako zlodej; ukradla sa ku kamarátkehovor.: vykĺznuť (sa)vyšmyknúť sa (nenápadne a rýchlo): využije priaznivú situáciu a vyšmykne sa vonzried. odtratiť sastratiť sazmiznúť (nenápadne a rýchlo) • expr. vytrúsiť sapoodchádzať (postupne odísť): obecenstvo sa už vytrúsilopovytrácať saexpr.: povykrádať sapoodkrádať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch)

2. pomaly, pozvoľna prestať jestvovať • stratiť sa: tma sa z kopcov vytratila, stratilavymiznúťzmiznúťzaniknúť: dobré zvyky vymizli, zmizlipominúť saminúť sapren. vyšumieť: láska sa po roku (po)minulahovor. expr. vypariť sa: slušnosť sa akosi vyparilaexpr.: zakapaťskapať: ohľaduplnosť vari ešte nezakapalakniž.: odumrieťumrieť: nádej ešte celkom neodumrelapovytrácať sapostrácať sa (postupne)


zaniknúť prestať jestvovať (o javoch, duševných stavoch a pod.; op. vzniknúť) • pominúťpominúť sa: mnohé civilizácie zanikli, pominuli (sa)stratiť sa: nedôvera sa postupne stratilakniž. odumrieťumrieť: nádej už odumrela, umrelaminúť sa: hnev sa v ňom rýchlo minulprejsťprestaťzmiznúťhovor. expr. vypariť sa: úkaz trval iba chvíľu, hneď prestal, zmizol; búrka už prešlaodpadnúť: povinnosť platiť mi už odpadlaexpr.: zakapaťskapať: staré zvyky zakapali, skapalikniž. zastar. zniknúť (Hviezdoslav, Tatarka)poet. uvädnúťexpr. odšumieť: mladosť uvädla, odšumeladoznieť (o zvukoch): pieseň v diaľke doznelazapadnúť (nevyniknúť medzi niečím iným): novinka zapadlavyjsť nazmarzmariť sa: talent vyšiel nazmar; nádeje sa zmarili

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mrieť, mrie, mrú, rozk. mri; mretie/mrenie nedok.

1. strácať život, pracovať k smrti, byť v stave, keď prestávajú biologické funkcie, keď nastáva smrť, zomierať, hynúť (o človekovi): ľudia mreli na choleru, na týfus; m. hladom, od hladu

ľudia mreli ako muchy vo veľkom počte; m. strachom, od strachu veľmi sa báť; m. nudou veľmi sa nudiť; žiť a mrieť za niekoho, za niečo, s niekým, s niečím byť úplne oddaný niekomu, niečomu; nebolo mu žiť ani mrieť bol v bezvýchodnej situácii; žiť alebo mrieť nemožno otáľať, váhať; treba sa rozhodnúť medzi dvoma možnostiam;

2. (za kým, za čím, po kom, po čom, zried. s neurč.) veľmi túžiť: m. túžbou za niekým, za niečím, po niekom, po niečom; mriem dozvedieť sa to (Hviezd.);

3. bás. tíchnuť, slabnúť, zanikať: mrúce zvuky (Vaj.); slová mu mreli na ústach; dych mu mrel v prsiach;

dok. k 1 zomrieť i umrieť, k 3 zamrieť


umierať, -a, -ajú nedok.

1. strácať život, byť v stave, keď prestávajú biologické funkcie, keď nastáva smrť, zomierať, mrieť, hynúť (o človekovi): ľudia umierali na týfus, na tuberkulózu; u. hladom, od hladu, smädom, od smädu; ľudia umierali ako muchy vo veľkom počte

expr. u. strachom, od strachu veľmi sa báť; u. nudou, od nudy veľmi sa nudiť; u. žiaľom, od žiaľu veľmi smútiť; u. za niekoho, za niečo byť úplne oddaný niekomu al. niečomu;

2. expr. (za kým, za čím) veľmi túžiť, mrieť: A načo je mne taký, ktorý umiera za druhou? (Tim.)

3. bás tíchnuť, slabnúť, zanikať: slová mu umierali na perách; Bolestne umiera sebecký sen. (Jil.) Slnce nad horou umiera (Botto) zapadá;

dok. umrieť


umrieť, umrie, umrú, rozk. umri dok.

1. prestať žiť, zomrieť: u. prirodzenou smrťou, u. nečakane, náhle, po dlhej chorobe, u. na rakovinu; u. zadusením (Vám.); u. hladom, od hladu, žiaľom, od žiaľu; Umrel hrdinsky, ako vojak. (Zúb.) Chcem čestne umrieť. (Bend.) Môj otec v putách umreli za národ. (Vaj.); skoro umrel (div neumrel) strachom, od strachu, od ľaku pocítil veľký strach, veľmi sa naľakal; Martin umrel mojou rukou. Podrezala som mu hrdlo (Švant.) zavraždila som ho; darmodaj umrel, narodil sa kúpsi žartovná pripomienka, že za niečo treba zaplatiť, že sa to nedáva zadarmo

hovor. (nebolo mu) ani ožiť ani umrieť a) bol dlho ťažko chorý; b) bol v bezvýchodnej situácii;

2. zried. (za kým) umoriť sa túžbou: Veď naozaj neumriem za ním. (Tim.)

3. bás. zried. zatíchnuť, zaniknúť, zamrieť: Vzlyk prejde každému do srdca, zatrasie ním a umrie v hrudi. (Min.);

nedok. umierať

umierať p. umrieť


umrieť dk
1. prestať žiť, zomrieť: Wasseg Milosti tayno neny, kterak muog ssurze Jaksso vmrzel (ŽK 1477); Wassim Milostem gest znamo, ze sluzebnik was wmrel gest v nas (CHTELNICA 1562); vzal 2 krave, ale ze jedna umrela a zato dal jalovyczu (DRAŽKOVCE 1575); manželka Mategasa umrela (GALANTA 1664); wogacy, kterj za wlast umrely, oslawenj bjwagj (KoB 1666); knežna žádala umriti, nežli od aposstolské wiri odstúpiti (ŽS 1764); sinu mug, kdo mne to da, abych ga mohel umrit za tebe (SPr 1783)
F. pod zraczo katowski wen, czo sy mogu mater katowal, hned musiss od nassich ruki umreti (TURIEC 1585) zabijeme ťa; stary Sstrba z synom na to nawedli ho, že uskocžil z zamku, a to mnohokrat opakowal, a czo wodlowal, na to že chcze y umriti (MOŠOVCE 1643) položiť život za pravdivosť svojho tvrdenia; neumrem na slame, les umrem na konyj (KC 1791) zahyniem v boji
2. odumrieť: proty sslaku nahlemu, aneb komu ruka aneb noha uschne a umre (KLe 1740); umierať ndk k 1: ya giž tež vmyram (BAg 1585); zwjre žige, čuge, hyba se, rodi se a umjrá (OP 1685); čitam o lakomcowi, ktery když bi bil mel umierati, pred smrtu notariussa powolal (MS 1758); bratrowe od zimi umjragi (VP 1764); ranenj, nemocnj, kdj lekarstwj neprima, skoreg umjra (Káz 18. st);
x. pren ruža jak pekná jest, ráno z slúncem kvitňe, po poledňi hiňe, z slúncem zpádajícím zpádá a umíra (BR 1785) odkvitá
F. desiderium urbis ferre jam non potest: umjrá skoro od žádosti (WU 1750) veľmi po niečom túži

Zvukové nahrávky niektorých slov

bol včera, musí umrieť étais hier, doit mourir
ktorá pre mňa umrela qui est morte pour moi
lebo umrieť znamená stratiť car mourir c'est perdre
mohla moja matka umrieť ma mère pouvait mourir
my musíme umrieť, aby sme nous devons mourir pour
takto umrie, jeho smrť meurt ainsi, sa mort
umrieť, lebo umrieť znamená mourir, car mourir c'est
zásobu, a potom umrieť réserve, et mourir après
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu