Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

umiestiť, umiestniť -i dok.

1. dať na (určené) miesto: provizórne u-ený nábytok; u. loptu do siete

2. dať, prideliť, určiť miesto: u. dieťa v (materskej) škole, u. absolventov; u. hospodárske zvieratá (do nových priestorov);

nedok. umiesťovať, umiestňovať

// umiestiť sa, umiestniť sa

1. zaujať miesto: u-li sa na tribúne

2. zaujať isté miesto v poradí: mužstvo sa u-lo na prvom mieste;

nedok. umiesťovať sa, umiestňovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
umiestniť, umiestiť ‑i ‑ia dok.; umiestniť sa, umiestiť sa

nasadiť1 1. uložiť na príslušné miesto • daťumiestniť: nasadil, dal si klobúk; okná dal, umiestnil na južnú stranuvložiťvsadiťzasadiť (dať do niečoho): vsadil, zasadil obraz do rámunatiahnuťnavliecťnasunúť (nasadiť ťahom): navliekol, nasunul jej prsteňnastrčiťnastoknúť (nasadiť prudším pohybom): nastrčil, nastokol sekeru na porisko

2. odb. uložiť s istým cieľom: nasadili pstruhy do potokapodsadiťpodsypať: podsypali vajcia pod sliepkuponasádzať (postupne nasadiť): ponasádzali zuby do hrablísk

3. p. použiť 4. p. začať


položiť 1. udeliť ležatú polohu osobe al. predmetu (na povrchu al. vnútri niečoho) • dať: položiť, dať nákup na stôl; položila, dala dieťa do kolískyuložiť: piesok uložte na vyhradené miestopriložiť (k niečomu): dieťa priložilo ďalšiu kocku dominavložiť (dovnútra): vložiť pekáč do rúryzložiťodložiť (prestať držať, položiť nabok): naraz lyžicu zložil, odložil; unavený pero zložilpohodiť (obyč. nedbanlivo položiť): kabát pohodil na posteľpostaviť (dať do stojacej polohy): postaviť kufor, batožinu na zemumiestiťumiestniť (položiť na určené, náležité miesto): rozmýšľa, kde má umiestniť vázu

2. p. premôcť 1, zabiť 1


umiestiť, umiestniť 1. dať, položiť na isté (určené, náležité) miesto: umiest(n)iť sochu v parkuzasadiťvsadiť (do niečoho): obraz zasadili, vsadili do výklenku izbykniž. situovať (do priestoru al. času): oblok situovaný na západ; dej románu autor situoval do minulostilokalizovať (určiť miesto): spisovateľ lokalizoval príbeh do mestského prostrediainštalovať (umiestiť ako exponát, obyč. verejne): výstavu, obrazy inštalujú v Slovenskej národnej galériistreliť (loptu, puk a pod. pri hre): loptu umiest(n)il, strelil do horného rohu brány

2. dať, nájsť, prideliť, určiť miesto (na bývanie, vykonávanie zamestnania, štúdia a pod.): opustené deti umiest(n)ili do rodín; umiest(n)iť syna v škôlkehovor. expr. upichnúť (pri nedostatku miesta): upichnúť niekoho v podniku, na vysokej škole


uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domuzaviesťpriviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovneumiestiťumiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo

2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiťvoviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácieoboznámiťzoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia

3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybupriviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova

4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehuuplatniť: uplatniť mechanizáciu

5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hrupredviesťzahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniupremietnuť (film)

6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udaťpovedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytkuvymenovať: vymenoval všetky výnimkyspomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípaduzacitovaťodcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politikapoudávaťpouvádzať (postupne)

7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkciedosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníkazastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón


založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiťumiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombunasadiťnavliecťnatiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plecenasunúť: nasunúť ohlávku koňovinastaviťvstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do drevazaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinuuložiťodložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženkuhovor. expr.: zapotrošiťzapatrošiťzašantročiťodšantročiťodpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročíexpr.: odpeľhaťodpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásťzaprataťzatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradímpozakladaťpozapĺňať (dôkladne založiť)

4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriťvytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štátustanoviťkniž.: konštituovaťskonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskejzriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavuvybudovaťvystavaťpostaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktochkniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na silepozakladať (postupne založiť)

5. pripraviť oheň • rozložiťpodpáliťzapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatrurozrobiťrozvatriť: oheň rozrobili na čistinkepozakladať (postupne založiť)

6. p. zahnúť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

umiestiť i umiestniť, -i, -ia, umiestený i umiestnený, rozk. -i dok.

1. (čo) dať, položiť, postaviť na nejaké miesto; dostať, dopraviť na určené miesto hodením, kopnutím ap.: Silueta vysoko umiestenej sochy ho [Andreja] prekvapila. (Vaj.) Na chóre, kde je umiestnený organ, sú poľovnícke výjavy. (Vans.) Tešil sa, že prvú mínu ľahko umiestil. (Urb.); šport. slang. u. loptu, puk dopraviť loptu, puk do bránky, dať gól; pren. Dal sa čítať zprávu, ktorú s takými prekážkami v novinách umiestnil (Jil.) ktorej vyjdenie v novinách narazilo na prekážky.

2. (koho, čo) dať, vykázať, určiť niekomu al. niečomu nejaké miesto: Umiestil junca v humne. (Heč.) Umiestnili nás v ohromných kasárňach na konci mesta. (Jes.) Štáb bol dočasne umiestený v okrese. (Tal.)

3. (koho) nájsť, dať niekomu zamestnanie, miesto: Podarilo sa mi v štátnej službe umiestiť troch mládencov. (Urb.)

4. (čo) (o peniazoch) uložiť, investovať: u. zmenku;

nedok. umiesťovať i umiestňovať, -uje, -ujú

|| umiestiť sa i umiestniť sa

1. (na čom, kde) zaujať nejaké miesto: Príduc pod buk, umiestili sa na mäkkom machu. (Lask.) Mužská chasa umiestnila sa na pavlačoch. (Zgur.)

2. zaujať nejaké miesto v istom poradí, obyč. v športe: u. sa v lige na prvom, na druhom mieste;

nedok. umiesťovať sa i umiestňovať sa

Morfologický analyzátor

umiestniť dokonavé sloveso
(ja) umiestnim VKdsa+; (ty) umiestniš VKdsb+; (on, ona, ono) umiestni VKdsc+; (my) umiestnime VKdpa+; (vy) umiestnite VKdpb+; (oni, ony) umiestnia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) umiestnil VLdsam+; (ona) umiestnila VLdsaf+; (ono) umiestnilo VLdsan+; (oni, ony) umiestnili VLdpah+;
(ty) umiestni! VMdsb+; (my) umiestnime! VMdpa+; (vy) umiestnite! VMdpb+;
(nejako) umiestniac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

umiestniť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor