umrieť -ie -ú umretý dok. zomrieť: náhle u. (na leukémiu), u. v mladom veku; u. hrdinskou smrťou, u. hladom, od hladu;
nedok. umierať -a
● expr. u. strachom, nudou veľmi sa báť, nudiť
hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umierať • zomierať • mrieť • kniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mor • dochnúť • zdochýnať • expr.: kapať • skapínať • krepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepíruje • padať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladu • chradnúť • slabnúť • civieť • upadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnú • odumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera
2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikať • tratiť sa • strácať sa • odumierať • miznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajú • ísť navnivoč • upadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč
túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokoji • bažiť • dychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinou • kniž.: prahnúť • žízniť: prahne, žízni po láske, uznaní • kniž. lačnieť: lačnie za vzdelaním • zried. smädiť: smädia po krvi • expr.: mrieť • zmierať • umierať • hynúť • horieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milým • zried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostí • expr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženou • expr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciami • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmi • rojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajinách • expr.: divieť • šalieť (sa) • šialiť sa • hovor. expr.: blaznieť • blázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatami • hovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužov • lakomiť sa • expr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa
umierať 1. porov. umrieť 2. p. túžiť
umierať, -a, -ajú nedok.
1. strácať život, byť v stave, keď prestávajú biologické funkcie, keď nastáva smrť, zomierať, mrieť, hynúť (o človekovi): ľudia umierali na týfus, na tuberkulózu; u. hladom, od hladu, smädom, od smädu; ľudia umierali ako muchy vo veľkom počte
● expr. u. strachom, od strachu veľmi sa báť; u. nudou, od nudy veľmi sa nudiť; u. žiaľom, od žiaľu veľmi smútiť; u. za niekoho, za niečo byť úplne oddaný niekomu al. niečomu;
2. expr. (za kým, za čím) veľmi túžiť, mrieť: A načo je mne taký, ktorý umiera za druhou? (Tim.)
3. bás tíchnuť, slabnúť, zanikať: slová mu umierali na perách; Bolestne umiera sebecký sen. (Jil.) Slnce nad horou umiera (Botto) zapadá;
dok. umrieť
umrieť, umrie, umrú, rozk. umri dok.
1. prestať žiť, zomrieť: u. prirodzenou smrťou, u. nečakane, náhle, po dlhej chorobe, u. na rakovinu; u. zadusením (Vám.); u. hladom, od hladu, žiaľom, od žiaľu; Umrel hrdinsky, ako vojak. (Zúb.) Chcem čestne umrieť. (Bend.) Môj otec v putách umreli za národ. (Vaj.); skoro umrel (div neumrel) strachom, od strachu, od ľaku pocítil veľký strach, veľmi sa naľakal; Martin umrel mojou rukou. Podrezala som mu hrdlo (Švant.) zavraždila som ho; darmodaj umrel, narodil sa kúpsi žartovná pripomienka, že za niečo treba zaplatiť, že sa to nedáva zadarmo
● hovor. (nebolo mu) ani ožiť ani umrieť a) bol dlho ťažko chorý; b) bol v bezvýchodnej situácii;
2. zried. (za kým) umoriť sa túžbou: Veď naozaj neumriem za ním. (Tim.)
3. bás. zried. zatíchnuť, zaniknúť, zamrieť: Vzlyk prejde každému do srdca, zatrasie ním a umrie v hrudi. (Min.);
nedok. umierať