umrieť -ie -ú umretý dok. zomrieť: náhle u. (na leukémiu), u. v mladom veku; u. hrdinskou smrťou, u. hladom, od hladu;
nedok. umierať -a
● expr. u. strachom, nudou veľmi sa báť, nudiť
umierať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok.
hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umierať • zomierať • mrieť • kniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mor • dochnúť • zdochýnať • expr.: kapať • skapínať • krepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepíruje • padať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladu • chradnúť • slabnúť • civieť • upadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnú • odumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera
2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikať • tratiť sa • strácať sa • odumierať • miznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajú • ísť navnivoč • upadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč
túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokoji • bažiť • dychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinou • kniž.: prahnúť • žízniť: prahne, žízni po láske, uznaní • kniž. lačnieť: lačnie za vzdelaním • zried. smädiť: smädia po krvi • expr.: mrieť • zmierať • umierať • hynúť • horieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milým • zried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostí • expr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženou • expr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciami • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmi • rojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajinách • expr.: divieť • šalieť (sa) • šialiť sa • hovor. expr.: blaznieť • blázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatami • hovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužov • lakomiť sa • expr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa
umierať 1. porov. umrieť 2. p. túžiť
umierať, -a, -ajú nedok.
1. strácať život, byť v stave, keď prestávajú biologické funkcie, keď nastáva smrť, zomierať, mrieť, hynúť (o človekovi): ľudia umierali na týfus, na tuberkulózu; u. hladom, od hladu, smädom, od smädu; ľudia umierali ako muchy vo veľkom počte
● expr. u. strachom, od strachu veľmi sa báť; u. nudou, od nudy veľmi sa nudiť; u. žiaľom, od žiaľu veľmi smútiť; u. za niekoho, za niečo byť úplne oddaný niekomu al. niečomu;
2. expr. (za kým, za čím) veľmi túžiť, mrieť: A načo je mne taký, ktorý umiera za druhou? (Tim.)
3. bás tíchnuť, slabnúť, zanikať: slová mu umierali na perách; Bolestne umiera sebecký sen. (Jil.) Slnce nad horou umiera (Botto) zapadá;
dok. umrieť
umrieť, umrie, umrú, rozk. umri dok.
1. prestať žiť, zomrieť: u. prirodzenou smrťou, u. nečakane, náhle, po dlhej chorobe, u. na rakovinu; u. zadusením (Vám.); u. hladom, od hladu, žiaľom, od žiaľu; Umrel hrdinsky, ako vojak. (Zúb.) Chcem čestne umrieť. (Bend.) Môj otec v putách umreli za národ. (Vaj.); skoro umrel (div neumrel) strachom, od strachu, od ľaku pocítil veľký strach, veľmi sa naľakal; Martin umrel mojou rukou. Podrezala som mu hrdlo (Švant.) zavraždila som ho; darmodaj umrel, narodil sa kúpsi žartovná pripomienka, že za niečo treba zaplatiť, že sa to nedáva zadarmo
● hovor. (nebolo mu) ani ožiť ani umrieť a) bol dlho ťažko chorý; b) bol v bezvýchodnej situácii;
2. zried. (za kým) umoriť sa túžbou: Veď naozaj neumriem za ním. (Tim.)
3. bás. zried. zatíchnuť, zaniknúť, zamrieť: Vzlyk prejde každému do srdca, zatrasie ním a umrie v hrudi. (Min.);
nedok. umierať
umierať p. umrieť
umrieť dk 1. prestať žiť, zomrieť: Wasseg Milosti tayno neny, kterak muog ssurze Jaksso vmrzel (ŽK 1477); Wassim Milostem gest znamo, ze sluzebnik was wmrel gest v nas (CHTELNICA 1562); vzal 2 krave, ale ze jedna umrela a zato dal jalovyczu (DRAŽKOVCE 1575); manželka Mategasa umrela (GALANTA 1664); wogacy, kterj za wlast umrely, oslawenj bjwagj (KoB 1666); knežna žádala umriti, nežli od aposstolské wiri odstúpiti (ŽS 1764); sinu mug, kdo mne to da, abych ga mohel umrit za tebe (SPr 1783) F. pod zraczo katowski wen, czo sy mogu mater katowal, hned musiss od nassich ruki umreti (TURIEC 1585) zabijeme ťa; stary Sstrba z synom na to nawedli ho, že uskocžil z zamku, a to mnohokrat opakowal, a czo wodlowal, na to že chcze y umriti (MOŠOVCE 1643) položiť život za pravdivosť svojho tvrdenia; neumrem na slame, les umrem na konyj (KC 1791) zahyniem v boji 2. odumrieť: proty sslaku nahlemu, aneb komu ruka aneb noha uschne a umre (KLe 1740); umierať ndk k 1: ya giž tež vmyram (BAg 1585); zwjre žige, čuge, hyba se, rodi se a umjrá (OP 1685); čitam o lakomcowi, ktery když bi bil mel umierati, pred smrtu notariussa powolal (MS 1758); bratrowe od zimi umjragi (VP 1764); ranenj, nemocnj, kdj lekarstwj neprima, skoreg umjra (Káz 18. st); x. pren ruža jak pekná jest, ráno z slúncem kvitňe, po poledňi hiňe, z slúncem zpádajícím zpádá a umíra (BR 1785) odkvitá F. desiderium urbis ferre jam non potest: umjrá skoro od žádosti (WU 1750) veľmi po niečom túži