umierať, -a, -ajú nedok.
1. strácať život, byť v stave, keď prestávajú biologické funkcie, keď nastáva smrť, zomierať, mrieť, hynúť (o človekovi): ľudia umierali na týfus, na tuberkulózu; u. hladom, od hladu, smädom, od smädu; ľudia umierali ako muchy vo veľkom počte
● expr. u. strachom, od strachu veľmi sa báť; u. nudou, od nudy veľmi sa nudiť; u. žiaľom, od žiaľu veľmi smútiť; u. za niekoho, za niečo byť úplne oddaný niekomu al. niečomu;
2. expr. (za kým, za čím) veľmi túžiť, mrieť: A načo je mne taký, ktorý umiera za druhou? (Tim.)
3. bás tíchnuť, slabnúť, zanikať: slová mu umierali na perách; Bolestne umiera sebecký sen. (Jil.) Slnce nad horou umiera (Botto) zapadá;
dok. umrieť
umrieť, umrie, umrú, rozk. umri dok.
1. prestať žiť, zomrieť: u. prirodzenou smrťou, u. nečakane, náhle, po dlhej chorobe, u. na rakovinu; u. zadusením (Vám.); u. hladom, od hladu, žiaľom, od žiaľu; Umrel hrdinsky, ako vojak. (Zúb.) Chcem čestne umrieť. (Bend.) Môj otec v putách umreli za národ. (Vaj.); skoro umrel (div neumrel) strachom, od strachu, od ľaku pocítil veľký strach, veľmi sa naľakal; Martin umrel mojou rukou. Podrezala som mu hrdlo (Švant.) zavraždila som ho; darmodaj umrel, narodil sa kúpsi žartovná pripomienka, že za niečo treba zaplatiť, že sa to nedáva zadarmo
● hovor. (nebolo mu) ani ožiť ani umrieť a) bol dlho ťažko chorý; b) bol v bezvýchodnej situácii;
2. zried. (za kým) umoriť sa túžbou: Veď naozaj neumriem za ním. (Tim.)
3. bás. zried. zatíchnuť, zaniknúť, zamrieť: Vzlyk prejde každému do srdca, zatrasie ním a umrie v hrudi. (Min.);
nedok. umierať