Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

umrieť -ie -ú umretý dok. zomrieť: náhle u. (na leukémiu), u. v mladom veku; u. hrdinskou smrťou, u. hladom, od hladu;

nedok. umierať -a

expr. u. strachom, nudou veľmi sa báť, nudiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
umierať ‑a ‑ajú nedok.

hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umieraťzomieraťmrieťkniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mordochnúťzdochýnaťexpr.: kapaťskapínaťkrepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepírujepadať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladuchradnúťslabnúťcivieťupadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnúodumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera

2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikaťtratiť sastrácať saodumieraťmiznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajúísť navnivočupadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč


túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokojibažiťdychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinoukniž.: prahnúťžízniť: prahne, žízni po láske, uznaníkniž. lačnieť: lačnie za vzdelanímzried. smädiť: smädia po krviexpr.: mrieťzmieraťumieraťhynúťhorieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milýmzried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostíexpr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženouexpr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciamivzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmirojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajináchexpr.: divieťšalieť (sa)šialiť sahovor. expr.: blaznieťblázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatamihovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužovlakomiť saexpr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa


umierať 1. porov. umrieť 2. p. túžiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

umierať, -a, -ajú nedok.

1. strácať život, byť v stave, keď prestávajú biologické funkcie, keď nastáva smrť, zomierať, mrieť, hynúť (o človekovi): ľudia umierali na týfus, na tuberkulózu; u. hladom, od hladu, smädom, od smädu; ľudia umierali ako muchy vo veľkom počte

expr. u. strachom, od strachu veľmi sa báť; u. nudou, od nudy veľmi sa nudiť; u. žiaľom, od žiaľu veľmi smútiť; u. za niekoho, za niečo byť úplne oddaný niekomu al. niečomu;

2. expr. (za kým, za čím) veľmi túžiť, mrieť: A načo je mne taký, ktorý umiera za druhou? (Tim.)

3. bás tíchnuť, slabnúť, zanikať: slová mu umierali na perách; Bolestne umiera sebecký sen. (Jil.) Slnce nad horou umiera (Botto) zapadá;

dok. umrieť


umrieť, umrie, umrú, rozk. umri dok.

1. prestať žiť, zomrieť: u. prirodzenou smrťou, u. nečakane, náhle, po dlhej chorobe, u. na rakovinu; u. zadusením (Vám.); u. hladom, od hladu, žiaľom, od žiaľu; Umrel hrdinsky, ako vojak. (Zúb.) Chcem čestne umrieť. (Bend.) Môj otec v putách umreli za národ. (Vaj.); skoro umrel (div neumrel) strachom, od strachu, od ľaku pocítil veľký strach, veľmi sa naľakal; Martin umrel mojou rukou. Podrezala som mu hrdlo (Švant.) zavraždila som ho; darmodaj umrel, narodil sa kúpsi žartovná pripomienka, že za niečo treba zaplatiť, že sa to nedáva zadarmo

hovor. (nebolo mu) ani ožiť ani umrieť a) bol dlho ťažko chorý; b) bol v bezvýchodnej situácii;

2. zried. (za kým) umoriť sa túžbou: Veď naozaj neumriem za ním. (Tim.)

3. bás. zried. zatíchnuť, zaniknúť, zamrieť: Vzlyk prejde každému do srdca, zatrasie ním a umrie v hrudi. (Min.);

nedok. umierať

Morfologický analyzátor

umierať nedokonavé sloveso
(ja) umieram VKesa+; (ty) umieraš VKesb+; (on, ona, ono) umiera VKesc+; (my) umierame VKepa+; (vy) umierate VKepb+; (oni, ony) umierajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) umieral VLesam+; (ona) umierala VLesaf+; (ono) umieralo VLesan+; (oni, ony) umierali VLepah+;
(ty) umieraj! VMesb+; (my) umierajme! VMepa+; (vy) umierajte! VMepb+;
(nejako) umierajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor