Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

umrieť -ie -ú umretý dok. zomrieť: náhle u. (na leukémiu), u. v mladom veku; u. hrdinskou smrťou, u. hladom, od hladu;

nedok. umierať -a

● expr. u. strachom, nudou veľmi sa báť, nudiť

umierať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok.

umierať, -a, -ajú nedok.

1. strácať život, byť v stave, keď prestávajú biologické funkcie, keď nastáva smrť, zomierať, mrieť, hynúť (o človekovi): ľudia umierali na týfus, na tuberkulózu; u. hladom, od hladu, smädom, od smädu; ľudia umierali ako muchy vo veľkom počte

● expr. u. strachom, od strachu veľmi sa báť; u. nudou, od nudy veľmi sa nudiť; u. žiaľom, od žiaľu veľmi smútiť; u. za niekoho, za niečo byť úplne oddaný niekomu al. niečomu;

2. expr. (za kým, za čím) veľmi túžiť, mrieť: A načo je mne taký, ktorý umiera za druhou? (Tim.)

3. bás tíchnuť, slabnúť, zanikať: slová mu umierali na perách; Bolestne umiera sebecký sen. (Jil.) Slnce nad horou umiera (Botto) zapadá;

dok. umrieť

umrieť, umrie, umrú, rozk. umri dok.

1. prestať žiť, zomrieť: u. prirodzenou smrťou, u. nečakane, náhle, po dlhej chorobe, u. na rakovinu; u. zadusením (Vám.); u. hladom, od hladu, žiaľom, od žiaľu; Umrel hrdinsky, ako vojak. (Zúb.) Chcem čestne umrieť. (Bend.) Môj otec v putách umreli za národ. (Vaj.); skoro umrel (div neumrel) strachom, od strachu, od ľaku pocítil veľký strach, veľmi sa naľakal; Martin umrel mojou rukou. Podrezala som mu hrdlo (Švant.) zavraždila som ho; darmodaj umrel, narodil sa kúpsi žartovná pripomienka, že za niečo treba zaplatiť, že sa to nedáva zadarmo

● hovor. (nebolo mu) ani ožiť ani umrieť a) bol dlho ťažko chorý; b) bol v bezvýchodnej situácii;

2. zried. (za kým) umoriť sa túžbou: Veď naozaj neumriem za ním. (Tim.)

3. bás. zried. zatíchnuť, zaniknúť, zamrieť: Vzlyk prejde každému do srdca, zatrasie ním a umrie v hrudi. (Min.);

nedok. umierať

umierať p. umrieť

umrieť dk
1. prestať žiť, zomrieť: Wasseg Milosti tayno neny, kterak muog ssurze Jaksso vmrzel (ŽK 1477); Wassim Milostem gest znamo, ze sluzebnik was wmrel gest v nas (CHTELNICA 1562); vzal 2 krave, ale ze jedna umrela a zato dal jalovyczu (DRAŽKOVCE 1575); manželka Mategasa umrela (GALANTA 1664); wogacy, kterj za wlast umrely, oslawenj bjwagj (KoB 1666); knežna žádala umriti, nežli od aposstolské wiri odstúpiti (ŽS 1764); sinu mug, kdo mne to da, abych ga mohel umrit za tebe (SPr 1783)
F. pod zraczo katowski wen, czo sy mogu mater katowal, hned musiss od nassich ruki umreti (TURIEC 1585) zabijeme ťa; stary Sstrba z synom na to nawedli ho, že uskocžil z zamku, a to mnohokrat opakowal, a czo wodlowal, na to že chcze y umriti (MOŠOVCE 1643) položiť život za pravdivosť svojho tvrdenia; neumrem na slame, les umrem na konyj (KC 1791) zahyniem v boji
2. odumrieť: proty sslaku nahlemu, aneb komu ruka aneb noha uschne a umre (KLe 1740); umierať ndk k 1: ya giž tež vmyram (BAg 1585); zwjre žige, čuge, hyba se, rodi se a umjrá (OP 1685); čitam o lakomcowi, ktery když bi bil mel umierati, pred smrtu notariussa powolal (MS 1758); bratrowe od zimi umjragi (VP 1764); ranenj, nemocnj, kdj lekarstwj neprima, skoreg umjra (Káz 18. st);
x. pren ruža jak pekná jest, ráno z slúncem kvitňe, po poledňi hiňe, z slúncem zpádajícím zpádá a umíra (BR 1785) odkvitá
F. desiderium urbis ferre jam non potest: umjrá skoro od žádosti (WU 1750) veľmi po niečom túži