umenie, -ia str.
1. jedna z foriem spoločenského vedomia, schopnosť vyjadriť, reprodukovať poznatky al. zážitky esteticky pôsobivým spôsobom v slovesnom, výtvarnom al. hudobnom diele al. v tanečnom prejave: reprodukčné u., filmové u., ilustrátorské u., dramatické u., recitačné, herecké, javiskové, scénické u., prekladateľské u.;
2. súhrn umeleckých prejavov, výsledky umeleckej činnosti istého obdobia, istej skupiny umelcov al. jednotlivca, príp. celého ľudstva: výtvarné u., staviteľské, maliarske, sochárske u. 20. stor.; slovesné, divadelné, hudobné u., úžitkové u., dekoračné u.; antické, gotické, renesančné, barokové, realistické u.; ľudové u.; dejiny u-ia; škola múzických u-í; u. pre u. prázdne, bezduché u.;
3. cvikom al. praxou nadobudnutá šikovnosť, zručnosť: rozprávačské u., spevácke u., kuchárske u.; Šaty nemožno vyhlásiť za vrchol krajčírskeho umenia (Kuk.) nie sú najlepšie ušité; pren. Touto cestou-necestou bolo umenie zísť na štvorke (Vans.) vyžadovalo to námahu, šikovnosť; pren. Chce sa presvedčiť, ako pôsobí umenie čarodejnice na Niku (Kuk.) čarodejná moc.
4. hist. slobodné u-ia predmety, ktoré sa vyučovali na stredovekých vyšších školách, napr. rétorika a pod-