Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

umelý príd.

1. kt. vznikol zásahom človeka, op. prírodný, prirodzený: u-é hmoty plastické látky, plasty; u-á družica Zeme; u-é osvetlenie, u-é dýchanie, u. sneh; u-á inteligencia odbor skúmajúci procesy vnímania, myslenia, rozlišovania, rozhodovania, riešenia úloh, riadenia ap. a ich uplatnenie v počítačových programoch

2. vytvorený profesionálnym umelcom, op. ľudový: u-á pieseň, u-á slovesnosť

3. neopierajúci sa o skutočnosť, neprirodzený, strojený: u-é rozdiely, u-á pretvárka;

umelo, umele prísl.: u. zhotovený; u. zveličovať niečo;

umelosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
umelý; umelo, umele prísl.; umelosť ‑i ž.

umelý -lá -lé príd.

falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimnýpokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosťdvojakýdvojtvárnykniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvárexpr. obojakýpren. pejor.: obojživelnýobojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človekjudášsky: judášsky bozkpejor. farizejský: farizejská láskaúskočnýľstivýprešibanýexpr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahupren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdskyzastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmevnepravýpejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priateliaúlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev

p. aj neverný

2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodnýklamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, faktypodvodníckyklamlivýpren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľubynepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresakniž. lživý: lživá demokraciapejor. takzvaný: takzvaná slobodakrivýnepravdivýkrivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvofalšovanýsfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis

3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlatoslepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodbaumelý: umelé zuby, mihalnicekašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizitypren. zastar. talmový

4. p. chybný 2, nesprávny


nepravý 1. ktorý nemá (všetky) zodpovedajúce vlastnosti; iný ako ten, ktorý je skutočný, ozajstný, pravdivý (op. pravý) • falošný: nepravé, falošné zlato; nepravá, falošná srdečnosťklamnýnepravdivýpodvrhnutýkniž. lživý: uviedol klamný, nepravdivý dôvod; klamné lživé svedectvo; nepravdivý, lživý, podvrhnutý dôkaz vinyumelýstrojený (op. skutočný, naozajstný): prejavoval umelý, strojený záujem; nepravé, umelé zubyslepý (ktorý je iba istou náhradou; obyč. o výrobkoch, produktoch): slepý náboj (op. ostrý); slepý guláš, slepý oblokiron. takzvaný (op. skutočný, naozajstný): nepravá, takzvaná slobodanevlastný (op. vlastný): vystupoval pod nevlastným menom

2. p. nesprávny, nevhodný


neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krásanásilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývinnezvyčajnýzvláštnyčudnýcudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasomdeformovanýdegenerovanýanomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubovnenormálnykniž.: abnormálnyanormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecíchorobnýnezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmuzvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžbyzried.: protiprírodnýprotiprirodzený

2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieranýstrojenýhranýafektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimikasilenýnútenýnásilnýumelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosťvyumelkovanýpreumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná rečupätýkožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správaniekŕčovitýkniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmevprepiatyprehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť

p. aj neúprimný


plastický 1. ktorý ľahko prijíma al. mení tvar, vyznačujúci sa plasticitou • tvárnytvárlivý: plastická, tvárna, tvárlivá hmotaformovateľnýpoddajný: ozdoby z plastických, formovateľných, poddajných materiálov

2. synteticky vyrobený • plastovýumelohmotnýumelýsyntetický: hračky z plastických, plastových, umelohmotných materiálov; umelý, syntetický ametyst (op. pravý)

3. vyznačujúci sa trojrozmernosťou, vyvolávajúci dojem priestorovosti • trojrozmernýpriestorový: plastické, trojrozmerné, priestorové zobrazenie (op. dvojrozmerné, plošné) • reliéfnyreliéfový: reliéfna mapa

4. p. výstižný


strojený (o človeku) ktorý sa núti, štylizuje do výrazu, správania, ktoré mu nie je vlastné; ktorý niečo iba predstiera; svedčiaci o strojenosti (op. prirodzený, spontánny) • neprirodzenýupätýpredstieraný: má strojené, neprirodzené, upäté vystupovanie; strojený, neprirodzený, upätý konferencier; strojená, predstieraná dobrosrdečnosťafektovaný (plný afektu): afektovaný prednes (op. civilný) • štylizovaný: dievča je priveľmi štylizovanépejor.: pózistickýpozérsky (ktorý je pózou): pózistické, pozérske správaniehranýumelýnútenýsilený: hraná, umelá ľahostajnosť; nútený smiechhovor. škrobenývyumelkovanýteatrálnydivadelný (prehnaný, nápadný, výstredný, ako z divadla): vyumelkovaná, teatrálna reč; jeho teatrálne, divadelné gestá boli nepresvedčivéceremoniálnyzastaráv. ceremónny (podľa predpisov) • kniž. precióznypren. obradný: obradná poklona


umelý 1. ktorý vznikol zásahom človeka, nie prirodzeným spôsobom; vyrobený, vyhotovený (op. prírodný, prirodzený) • syntetický: umelé, syntetické vlákna; syntetický hodvábplastický: plastické látkyplastovýumelohmotný: plastové, umelohmotné materiályneživý (op. živý) • nepravý (op. pravý) • falošnýnevlastný: neživé, nepravé kvety; nepravá kožušina; falošné, nevlastné zuby, vlasy

2. p. strojený, neprirodzený 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

umelý príd.

1. ktorý bol vyhotovený, ktorý vznikol inak ako prirodzenou cestou, nie prirodzený, nie pravý: u. tuk, u. ľad, u. hod váb. u-é kvety, u-é vlákno chemické; u. hnojivo priemyslové; hovor. u-á hmota plastická látka; u. benzín, u-á hmla; u-é svetlo u-é zuby; u-é ruky (Taj.); u-á družica Zeme u-é liahne v ktorých sa hydina liahne pod účinkom elektrického tepla; u-é dýchanie pokusy o obnovenie činnosti pľúc u zdanlivo mŕtveho človeka stláčaním a rozširovaním hrudného koša; u-á výživa dojčia vyzivovanie inou potravou než materským mliekom; u-á výživa (dospelých) podáva nie potravy inou cestou než ústami; u-é oplodňovanie; u-é zavlažovanie;

2. (o niektorých druhoch umenia) pochádzajúci od školených umelcov (op. ľudový): u-á pieseň, u-á poézia, u-á hudba;

3. neprirodzený strojený, falošný: Zlož zo seba všetok umelý chlad, všetku pretvárku. (Tim.) Robíme umelé rozdiely medzi sebou a týmito otrokmi. (Jégé); u-á veselosť (Min.);

4. zastar. učený: Zbožnejšieho ľudu ani v umelom Nemecku nemáš. (Kal.)

5. zastar. umelecký umelecky urobený: Všetko v paráde, účesy dám umelé. (Kuk.)

6. zastar. obratný, zručný šikovný. šikovne pracujúci: Vie, kde býva umelá pestúnka mladých sŕdc. (Kuk.) Umelá ruka Jožkova skrotila kone. (Vaj.) Čo vznešeného utvorilo umelé dláto. (Dobš.);

umele prísl.

1. umelým spôsobom: u. vyrobiť, vytvoriť niečo; Umele osemeňovali kravy. (Skal)

2. strojene, násilne: u. pestovaná slabosť (Fr. Kráľ); u. zveličovaná krivda (Urb.);

3. zastar. umelecky: Pod verandou je bohato, umele a pilne pestovaná kvetná záhrada. (Vaj.); u. vyrezávané ozdoby (Vans.);

umelosť, -ti ž.

1. strojenosť, neprirodzenosť: u. inscenácie (Karv.);

2. zastar. zručnosť, šikovnosť. básnická u. (Dobš.)

umelý príd
1. kt. niečo vie, ovláda, skúsený: kterj se po mnohjch wecech spituge, gest pilny, kterj zna, umelj (KoB 1666); towariz, gestly gest w remesle umelegssy, tehda podle gednany, pakly ze by neco meneg rozumel w remesle, tehda menssy summu aby byl gednaný (CA 1698); y ženi umelé, to čo byli naprádli, dali s postawu modrého (KB 1757); versatus in aliqva re: w ňekterég weci welmy zbehly, umely; splendide mendax: znamenity, umely lhár (KS 1763); peritus: vmely, skuseny (AP 1769)
2. múdry, rozumný: což ty umelegssym chcess byt od Epykura (DuH 1723); toto gedine welmi sprosti sedlácy prawy, nebo úmely ugjsteňi gsau w tem, že my takowých blaudáruw knyhy ňykdi witlačit ňedáwame (PP 1734); kdo uskrowňuge reči swé, umely a rozúmny gest (KB 1757); gnarus: umely, rozumny (KS 1763)
3. učený, vyučený, vyškolený: aby wolily za cechmistra cloweka w remesle mlynarskem anebo tesarskem vmeleho (CA 1663); perpolitus literis: umely, učeny (KS 1763); literatus: umelý, včený (AP 1769)
L. on (Kristus) gest doctor yazyka umeleho (COB 17. st) učeného; (baba) rádnegi pomocy v lékare, babského kunsstu vmelého, hledati mela (ZK 1778) pôrodníctve; subst u. m učenec: zawolal Fárao umelych a čzarodewnjkúw (KB 1757); znamo gest kazdemu, neb o tem wssecy dobre weda, gak umely, tak sprosty, mlady y stary, že geden kazdj člowek zemret a žiwot dokonat musj (SF 18. st); -e, -o prísl
1. múdro, šikovne: perite: umele, múdro (KS 1763); perite: mudre, vmele (AP 1769); tak umele odpowedel (Kristus) zakonikowj a geho zahanbjl (CS 18. st)
2. učene, vzdelane: docte: učeňe, umele; doctiloqvus: učenó, umeló mlúwny (KS 1763); -osť ž
1. múdrosť, učenosť: scientia: wedomost, vmelost (AP 1769); tyť možess učeným a umelým býti, gestli ale k tomu taky spráwa duchownjho otce nepristupj, bude marná wsseliká umelost twá (MPS 1777); kďiž nám nečo utrhá zrozenosť, to winahrazuge nám wťip a umelost (BE 1794); oni se chlubily swu umelostj a zakona boskeho znamostj (CS 18. st)
L. umelosť lekáreňí ňikdi z povinnosťi ňekonal (BR 1785) ránhojičstvo; umelosť map aňeb kragokart nazíwa se geografiu, to gest zemopisowstwím (DS 1795) zemepis
2. zručnosť, zbehlosť, šikovnosť: bratrj, kterým Pán dal vmelost a schopnost k prácy telesneg, pracowali (PrV 1767); (rodičia) guss panny krasu, wiwissenost geiho rodu a umelost rydeny hospodárstwa wychwalnicze (PeP 1769); všecka jejích umelosť v tem jedném jest, bi na pred sebú bežícího štranek znal zahoďiťi a jeho v behu zadržaťi (BR 1785); graphice: v rajsovani umelost (LD 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo umelého kameňa 6810 91 kg ou pierre artificielle 6810 91 kg
alebo umelého kameňa 681091 kg ou pierre artificielle 681091 kg
alebo umelej úrovniJazyk konania ou artificielLangue de procédure
betónu alebo umelého kameňa béton ou pierre artificielle
boli to umelé perly c'étaient des perles artificielles
prírodných alebo umelých minerálnych minérales naturelles ou artificielles
syntetických alebo umelých textilných materiálov matières textiles synthétiques ou artificielles
syntetických alebo umelých vlákien 8 0 fibres synthétiques ou artificielles 8 0
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu