umývací príd. určený na umývanie: u. prostriedok; u. drez
*mycí ↗ správ. čistiaci, umývací
umývací, -ia, -ie príd. slúžiaci na umývanie; používaný pri umývaní: Vyvrátil umývaciu misu, a tak obrátil chyžu na kaluž. (Záb.); u. stolík umývadlo
(jeden) umývací; (bez) umývacieho; (k) umývaciemu; (vidím) umývacieho; (hej) umývací!; (o) umývacom; (s) umývacím;
(štyria) umývací; (bez) umývacích; (k) umývacím; (vidím) umývacích; (hej) umývací!; (o) umývacích; (s) umývacími;
(jeden) umývací; (bez) umývacieho; (k) umývaciemu; (vidím) umývací; (hej) umývací!; (o) umývacom; (s) umývacím;
(tri) umývacie; (bez) umývacích; (k) umývacím; (vidím) umývacie; (hej) umývacie!; (o) umývacích; (s) umývacími;
(jedna) umývacia; (bez) umývacej; (k) umývacej; (vidím) umývaciu; (hej) umývacia!; (o) umývacej; (s) umývacou;
(štyri) umývacie; (bez) umývacích; (k) umývacím; (vidím) umývacie; (hej) umývacie!; (o) umývacích; (s) umývacími;
(jedno) umývacie; (bez) umývacieho; (k) umývaciemu; (vidím) umývacie; (hej) umývacie!; (o) umývacom; (s) umývacím;
(dve) umývacie; (bez) umývacích; (k) umývacím; (vidím) umývacie; (hej) umývacie!; (o) umývacích; (s) umývacími;