Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

umyť -je -jú umy! dok.

1. zbaviť nečistoty vodou al. iným prostriedkom: u. riad, oblok, auto, u. ovocie pod tečúcou vodou, u. si ruky mydlom; u. sa v studenej vode

2. takto odstrániť z povrchu, zmyť: u. špinu z dvier, blato z topánok;

nedok. umývať -a

ruka ruku u-a; u. si ruky zbavovať sa zodpovednosti; kniž. u. → murína

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
umývať ‑a ‑ajú nedok.

umývať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.


umývať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

drhnúť 1. silným trením zbavovať nečistoty • hovor. rajbaťexpr.: drhliťbrhliť: drhla, rajbala dlážku kefou; brhlil si tvár mydlomexpr. škohliť: škohliť špongiou nábytokumývaťčistiť: umývať parkety

2. p. dusiť 1, škrtiť 1 3. p. robiť 1, drieť sa 1 4. p. škrabať 2


riadiť2 dávať do poriadku • robiť poriadokupratovať: riadila, upratovala celý byt; robila poriadok v celom bytehovor. gruntovať (robiť dôkladný poriadok): gruntovať pred sviatkamičistiť (zbavovať špiny): čistila kuchyňuumývaťdrhnúť (vodou, kefou a pod.): umývala, drhla kúpeľňunár.: ramaťramovať (Tajovský)subšt.: glancovať • glančiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

umyť, umyje, umyjú, umytý, rozk. umy dok. (čo, koho; čo, koho čím) zbaviť nečistoty, očistiť (obyč. vodou, zried. i inou tekutinou): u. si ruky, nohy, tvár, zuby, u. si hlavu; u. riad, oblok, dlážku; u. ovocie, zeleninu (pred použitím); u. niečo mydlom, teplou (studenou) vodou; u. niečo liehom, benzínom; Stará mať umyla vnučke oči. (Janč.) Bolo by treba tie decká umyť, zajtra je nedeľa. (Jil.) Dedka pekne oholia, umyjú a oblečú. (Ráz.)

hovor. expr. u. niekomu hlavu vyhrešiť ho;

nedok. umývať

|| umyť sa zbaviť sa nečistoty, očistiť sa (obyč. vodou, zried. i inou tekutinou): u. sa po práci; u. sa do pása, po pás; u. sa mydlom, teplou, studenou vodou; hovor. expr. u. sa (len) ako mačka nedbalo, nedostatočne (len na tvári); Mnoho ráz nemáme vody, takže sa niet v čom umyť. (Kuk.) Triezvy a umytý prišiel na návštevu. (Ondr.) Vyšla do kuchyne umyť sa mliekom. (Tim.);

nedok. umývať sa


umývať, -a, -ajú nedok. (čo, koho; čo, koho čím) zbavovať nečistoty, čistiť (obyč. vodou, zried. i inou tekutinou): u. si ruky, nohy, tvár, zuby; u. riad, obloky, podlahu, schody; u. niečo mydlom, teplou, studenou vodou; u. si vlasy šampónom; [Jožko] v garáži umýval auto. (Štef.) [Zuza] budí deti a umýva ich. (Jil.); pren. expr. u. si dušu kajať sa: Čože si zasa vyparatil, z čohože si zasa dušu umývaš? (Fig.)

hovor.: ruka ruku umýva ľudia si vzájomne pomáhajú; umývať si ruky zbavovať sa zodpovednosti za niečo, obvinenia z niečoho: Upozorňujem vás, že s tým nechcem mať nič. Ja si umývam ruky. (Karv.);

dok. umyť

|| umývať sa (o ľuďoch) zbavovať sa nečistoty, očisťovať sa (obyč. vodou, zried. i inou tekutinou); (o zvieratách, najmä o mačke) prechádzať si prednými nohami po hlave pohybmi pripomínajúcimi umývanie tváre: u. sa do pása; u. sa teplou, studenou vodou; mačka sa umýva; Zbehli do potôčika a počali sa umývať. (Vaj.) My sa doma umývame špiritusom. (Jes.);

pren. expr. zbavovať sa obvinenia, podozrenia, ospravedlňovať sa: Hovas podal zprávu, v ktorej sa umýval, že otázku o prijatí znova pretriasali, pričom väčšina hlasovala za neprijatie. (Vaj.);

dok. umyť sa

umyť dk čo
1. zbaviť nečistoty, očistiť (vodou al. inou tekutinou) niečo: ach, moge milé bjele telo, kdo že tebe po smrti očistil, umil (S. TEPLICA 1676 E); lechke bylo odpirany knižete když nechtel dopustiti Krystu, aby mu nohý geho zamazane umjl (SK 1697); ty když se postjss pomaž hlawy twé a twár twu vmý (MP 1718); prwe, než pokrm bude na stole, nemesskag ruce umit (UKK 1768); podobňe aj brucho oťevríc, vičišťili a čo hňilobu ťelu malo priňesťi, viházajíc umili, umytý a prázný naplňili cestem z mirhi (BR 1785);
x. pren každy den truchliwe vmýgýc slzý swými luže mé (CC 1655) plačúc; Kristus nas zamilowal a umil nas od hrychow nassich swu swatu krwi (TC 1631) oslobodil;
L. z lawendulowu anebo ssalwiowu wodku usta umiti (RT 17. st) vypláchnuť
2. zbaviť nečistoty praním, oprať niečo: to gsu tj, kteryž umili raucha swa (SP 1696); umývať ndk k 1: hospodari, budu-li wisse mosta drobi umiwati, abi touže pokutou bili trestani (P. ĽUPČA 1691); gedneg Polcze, ktera u kapitana ryad umjwala, den 10 (ŽILINA 1693); umjweg očj častokrate z destillowanu wodku (RT 17. st); Katarína umývala misky, taníre čistila (PV 1759); yssla swedkowa do kuchine riad umiwat (TRENČÍN 1769); darmo twar twu z midlom umiwass, s tuto marnu ozdobu nepridess do neba (MiK 18. st);
x. pren krst predesslé hrjchi z wodu umjwa (VP 1764) zbavuje nás hriechov; tak suhaja porubalj, na nem misto nenechalj, sablicka krvava, umivala geho mila slzama (KC 1791) plakala nad ním
F. neb hrnec czim nawre, tim wzdicky tess pachne, bis ho yak chtel umywal (BV 1652) od návykov z mladosti ťažko odvykať; manus manum fricat: ruka ruku umjwa (SiN 1678) spoločníci sa navzájom chránia; k 2: lavo: umjwám, perem (KS 1763); Petr nekdy ssati umjwal; (Anton) ramenni odew zgewne a bez wsseho strachu sobe umywal (VP 1764); rucho to se močilo a umiwalo, aby se posskwrny očistili (MK 18. st); umývavať frekv k 1: abluere certo: vmýwáwati (PD 18. st); umyť sa dk očistiť sa: dj, umi se w rybnjku (KB 1756); ked sa vina napigeme, z vodičku sa umygeme (KC 1791); gdi kto chce djevku oczarovat, neh sze umije wo wraticzu (RO 18. st); umývať sa ndk: tento koren nema se umjwati (RT 17. st); (David) uwydel manzelku Uriássowu, která sa w zahrade umiwala (PrW 1780); Salamon dal prinest wodu, abj wsichnj se umiwalj (Káz 18. st); umjwagte sa, čistotny budte (BlR 18. st);
x. pren krestane, kdiž sa citja w hrichu tyasskem, w studnicj pokanj umiwat sa magu (SQ 1781) majú sa kajať
F. Uherská krajina, pre tebe smrt skúsim, že v mej milej krvi kat se má umývat (ASL 1687) budem popravený; szlizmi se vetsár jak z vodu umivám (DŽ 1752) plačem; kdo w pracy pokojnjm bywa, nech at se česadlem vmjwa (Se 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

musia umývať a baliť doivent être nettoyées et conditionnées
otvárajú ich a umývajú les ouvre et on les lave

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu