um -u m. rozum (význ. 1): ľudský um, mať bystrý um
● niečo mu prišlo, zišlo na um spomenul si na niečo; ustavične mu čosi chodí, behá po ume, neschádza mu to z umu stále na čosi, na to myslí; zišlo mu to z umu zabudol (na) to
um umu pl. N umy I umami m.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavou • expr.: kotrba • makovica: tvrdá kotrba, makovica • lebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebku • hovor. pejor.: gebuľa • gigaňa • gegyňa • drgaňa • griňa • grňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grini • pejor.: tekvica • lebeň • lebeňa: dostať po lebeni
2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavu • rozum • um: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na um • intelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemerný • myseľ: bystrá myseľ • mozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozog • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: ten má fifika
3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2
rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať • um • mozog: mať bystrý rozum, um, mozog; niečo mi prišlo na rozum, na um • intelekt (myšlienkové schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemerom • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: nemať fifika, nemať chochmes, fištrón • hlava (sídlo rozumu): mať dobrú hlavu • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • myseľ: zamestnáva to jeho myseľ
um p. rozum, hlava 2, zmysel 5
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
um, umu m.
1. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; rozum: ľudský um, bystrý um
● niečo mi prišlo, zišlo na um napadlo ma niečo, spomenul som si na niečo; niekto mi prišiel na um spomenul som si na niekoho; behá, chodí mi to (stále) po ume (stále) na to myslím; poschodilo mi to na um spomenul som si na niečo, prišiel som na niečo; (ustavične) má niečo na ume (ustavične) na niečo myslí; niečo mi zišlo z umu zabudol som na niečo; expr. to mi ani na um neprišlo na to som vôbec nemyslel, to som nemal v úmysle; neschodí mi to z umu nemôžem na niečo zabudnúť; Zíde z oči, zíde z umu ľahko zabúdame na to, čo je vzdialené; z umu vyjdená (J. Kráľ) pomätená;
2. zried. obyč. v mn. č. umy hovor. výsledok rozumovej činnosti, mienka, úsudok, názor, rozumy: Chlapi dávajú umy dokopy. (Fr. Kráľ);
umový príd. týkajúci sa umu, súvisiaci s umom: umová prostota (Šolt.);
umček, -a m. zdrob. expr.
um m ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, rozum: memoria: vm (PD 18. st) F. prísť, prichádzať na u. spomenúť si na niečo: keby mne to bolo tedy na um prysslo, cžuo ya wyem, prebeda by mu bolo (KRUPINA 1694); Barwier Pantaka Mandak naziwal, a to preto, že mu gmeno neprysslo na um (ZVOLEN 1746); mnohé na úm pricházalo, mnohé sa wďečilo (BR 1785); kdo bi to wssecko mohel w ume mati (S. ĽUPČA 1689) pamätať si; moga mila, weru neni toho obraceni, co bi ste mi z umu zisli (RADVAŇ 1728) aby som na vás zabudol