Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst orient

um -u m. rozum (význ. 1): ľudský um, mať bystrý um

niečo mu prišlo, zišlo na um spomenul si na niečo; ustavične mu čosi chodí, behá po ume, neschádza mu to z umu stále na čosi, na to myslí; zišlo mu to z umu zabudol (na) to

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
um ‑u m.

um umu pl. N umy I umami m.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-m/10662558±18593 4.31: substantíva m. neživ. N+A sg. 403600→404021
+991
−901
problém/44405 záujem/36429 dom/32263 systém/31651 program/27384 význam/26251 film/23554 m/15884 výskum/12758 dojem/12082→12094±4 zoznam/9425 pojem/9278→9330±20 um/9192→9228
+0
−9
rozum/8567 príjem/6592 objem/6208→6240
+14
−13
strom/6121 režim/6083 prieskum/4645 dátum/4563 chrám/4317 (246/66237)

-um/132533±163 2.09: substantíva s. N+A sg. 83856±31 centrum/12279 štúdium/10909 múzeum/7026 evanjelium/4207 publikum/2874 maximum/2865 referendum/2836 spektrum/2765 minimum/2597 gymnázium/2301 fórum/2184 kritérium/2026 médium/1373 pódium/1331 štádium/1299 štipendium/974 (282/24010)

-um/132533±163 28.31: substantíva m. neživ. N+A sg. 46743→46723
+132
−126
výskum/12758 um/9192→9228
+0
−9
rozum/8567 prieskum/4645 dátum/4563 album/3852
+62
−66
šum/1363 rum/434 parfum/409 forum/0→369
+0
−51
konzum/254 nerozum/80 Kafarnaum/55 (6/146)

-um/132533±163 2.75: interjekcie 685 bum/551 brum/56 punktum/52 chrum/26

-um/132533±163 27.21: adverbiá 1. st. 299 maximum/136 summarum/97 minimum/66

-um/132533±163: substantíva ž. G pl. 76 tráum/75 (1/1)

-um/132533±163: verbá imp. nedok. 2. os. sg. 27 čum/24 (1/3)

-úm/447 3.33: substantíva ž. G pl. 447 súm/331 dúm/56 gúm/48 púm/9 (1/3)

hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavouexpr.: kotrbamakovica: tvrdá kotrba, makovicalebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebkuhovor. pejor.: gebuľagigaňagegyňadrgaňagriňagrňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grinipejor.: tekvicalebeňlebeňa: dostať po lebeni

2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavurozumum: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na umintelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemernýmyseľ: bystrá myseľmozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozogsúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: ten má fifika

3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2


rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať • ummozog: mať bystrý rozum, um, mozog; niečo mi prišlo na rozum, na umintelekt (myšlienkové schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemeromhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: nemať fifika, nemať chochmes, fištrónhlava (sídlo rozumu): mať dobrú hlavusúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťmyseľ: zamestnáva to jeho myseľ


um p. rozum, hlava 2, zmysel 5


zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

um, umu m.

1. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; rozum: ľudský um, bystrý um

niečo mi prišlo, zišlo na um napadlo ma niečo, spomenul som si na niečo; niekto mi prišiel na um spomenul som si na niekoho; behá, chodí mi to (stále) po ume (stále) na to myslím; poschodilo mi to na um spomenul som si na niečo, prišiel som na niečo; (ustavične) má niečo na ume (ustavične) na niečo myslí; niečo mi zišlo z umu zabudol som na niečo; expr. to mi ani na um neprišlo na to som vôbec nemyslel, to som nemal v úmysle; neschodí mi to z umu nemôžem na niečo zabudnúť; Zíde z oči, zíde z umu ľahko zabúdame na to, čo je vzdialené; z umu vyjdená (J. Kráľ) pomätená;

2. zried. obyč. v mn. č. umy hovor. výsledok rozumovej činnosti, mienka, úsudok, názor, rozumy: Chlapi dávajú umy dokopy. (Fr. Kráľ);

umový príd. týkajúci sa umu, súvisiaci s umom: umová prostota (Šolt.);

umček, -a m. zdrob. expr.

um m ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, rozum: memoria: vm (PD 18. st)
F. prísť, prichádzať na u. spomenúť si na niečo: keby mne to bolo tedy na um prysslo, cžuo ya wyem, prebeda by mu bolo (KRUPINA 1694); Barwier Pantaka Mandak naziwal, a to preto, že mu gmeno neprysslo na um (ZVOLEN 1746); mnohé na úm pricházalo, mnohé sa wďečilo (BR 1785); kdo bi to wssecko mohel w ume mati (S. ĽUPČA 1689) pamätať si; moga mila, weru neni toho obraceni, co bi ste mi z umu zisli (RADVAŇ 1728) aby som na vás zabudol

Um Um
um
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) um
G (bez) umu
D (k) umu
A (vidím) um
L (o) ume
I (s) umom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) umy
G (bez) umov
D (k) umom
A (vidím) umy
L (o) umoch
I (s) umami
Umm Kulsúm ⟨arabčina⟩   Oum Kolthoum,Um Kalthoum,Umm Kulthum slávna egyptská speváčka aktívna v 20.-tych až 70-tych rokoch 20. storočia

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu