ultimátum -ta s. (posledná) výzva sprevádzaná pohrozením: dať, dostať, prijať u.; práv. (v medzinár. vzťahoch) dať u. kategoricky oznámiť požiadavky a pohroziť protiopatreniami;
ultimatívny príd.: u-a požiadavka;
ultimatívne prísl.;
ultimatívnosť -i ž.
ultimátum [-t-] -ta -mát s.
ultimátum -ta s. ‹l›
1. dôrazná požiadavka na splnenie určitých podmienok vyhrážkou: dostať u.
2. medzinár. práv. posledné a kategorické oznámenie požiadaviek jednej strany s udaním poslednej lehoty splnenia, prípadne aj s hrozbou protiopatrení: u. s hrozbou vojny;
ultimatívny príd.: u-a výzva;
ultimatívne prísl.: riešilo sa to u.
ultimátum [vysl. -ty-], -ta str.
1. v medzinárodných vzťahoch posledná výzva vlády jedného štátu adresovaná vláde iného štátu, aby sa splnila istá požiadavka sprevádzaná hrozbou, že v prípade nevyplnenia tejto. požiadavky sa bezodkladne prikročí k protiopatreniam: dať, poslať u.;
2. výzva na splnenie istej požiadavky sprevádzaná hrozbou: Aj štyri súdy môžete mať, lebo dávam ultimátum. (Stod.) Všetky ženy boli zajedno, že pôjdu k faktorovi s ultimátom. (Žáry)