Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

uložiť dok.

1. položiť na miesto, odložiť; schovať: u. bielizeň do skrine, u. cennosti, listiny do trezoru

2. položiť v istom poriadku, usporiadať, poukladať: u. si svoje veci, u. drevo, tehly; u-enie zemských vrstiev poloha; u-enie ložiska spôsob umiestnenia

3. dať, odložiť (do banky): u. si peniaze na knižku

4. inform. previesť informáciu z operačnej pamäte na pamäťové médium

5. položiť na lôžko: u. deti, chorého do postele

6. nariadiť, prikázať, naložiť: u. niekomu za úlohu pripraviť návrh; u. trest, pokutu;

nedok. ukladať

// uložiť sa klesnúť na dno, usadiť sa: u-ené čiastočky, vrstvy;

nedok. ukladať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uložiť ‑í ‑ia dok.; uložiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť saľahnúťzaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasupoložiť sa: ustatý sa položil do postelehovor. natiahnuť saexpr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gaučpriľahnúťpriľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovipoet. poľahnúť (Sládkovič)hovor.: prehodiť saprevaliť sazvaliť sahovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovkuexpr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicufam.: ľažkať siľažinkať sibucnúť si: ľažinkaj si, synáčikexpr.: usalašiť sauvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteliexpr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matkeexpr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahlapolíhať (si)expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

2. iba ľahnúť p. poľahnúť


nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechaťponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiťodlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľaťokašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiťodložiťuschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sazriecť sazrieknuť saodriecť saodrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiťodkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať


odložiť 1. položiť nabok • dať nabokodsunúť: pohár znechutene odložil, dal nabok, odsunulodstaviť (postaviť na iné miesto): odstaviť hrniecrezervovať (vopred zaistiť): rezervujte nám tento kus nábytkuušetriť (o peniazoch): málo odložil, ušetrilpoodkladaťpoodsúvať (postupne, viac vecí)

2. dať na miesto, kde vec patrí • uložiť: odložiť, uložiť bielizeň do skrineschovaťuschovať (na bezpečné miesto): listinu schoval, uschoval do trezoruuprataťzložiť: upratať si svoje veci; odpratať, zložiť zo stola (taniere)poodkladaťpoukladaťposchovávaťpoupratovaťpoodpratúvaťposkladať (postupne, viac vecí)

3. určiť na iný čas • odsunúťoddialiť: cestu odložili, odsunuli o týždeňodtisnúť (odložiť na neskoršie): nepríjemnú vec odtisol na zajtrakniž. odročiť: zasadnutie odročili; splatnosť pôžičky odročilipresunúťpreložiť: termín, skúšku si presunul, preložilpoodkladaťpoodsúvaťpoodďaľovaťpopresúvaťpoprekladať (postupne, viac vecí)


pochovať 1. obradne dať, vložiť do hrobu • uložiť do hrobuuložiť do zeme: otca už pred rokom pochovali, uložili do hrobu; ešte ho ani nepochovali, neuložili do zeme, už sa bijú o dedičstvopejor.: zahrabaťzakopaťzakutaťzakutrať: zahrabali ho iba tak, bez pohrebunár. pochrániť (Vansová)

2. p. zahubiť 3. p. zabudnúť 1


položiť 1. udeliť ležatú polohu osobe al. predmetu (na povrchu al. vnútri niečoho) • dať: položiť, dať nákup na stôl; položila, dala dieťa do kolískyuložiť: piesok uložte na vyhradené miestopriložiť (k niečomu): dieťa priložilo ďalšiu kocku dominavložiť (dovnútra): vložiť pekáč do rúryzložiťodložiť (prestať držať, položiť nabok): naraz lyžicu zložil, odložil; unavený pero zložilpohodiť (obyč. nedbanlivo položiť): kabát pohodil na posteľpostaviť (dať do stojacej polohy): postaviť kufor, batožinu na zemumiestiťumiestniť (položiť na určené, náležité miesto): rozmýšľa, kde má umiestniť vázu

2. p. premôcť 1, zabiť 1


poveriť dať moc na vykonanie nejakej úlohy, funkcie a pod. • splnomocniťdať splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorením pobočky; poveriť niekoho funkciou tajomníka, dať niekomu splnomocnenie na funkciu tajomníkapráv. zmocniť: písomne niekoho zmocniť na istý úkondipl. akreditovať (poveriť zastupovaním v medzinárodných vzťahoch): akreditovaný zástupcauložiťdať za úlohu: uložili mu nebezpečnú úlohu; uložili mi, dali mi za úlohu vec preskúmaťnariadiťprikázaťnaložiťnaručiť (autoritatívne): nariadiť, prikázať pracovníkovi, aby plánovanú cestu uskutočnil; doma mi naložili, naručili, aby som vykonal návštevu u príbuzných


prideliť 1. uložiť do užívania, do vlastníctva • dať: prideliť, dať niekomu pôduvydeliť (z väčšej časti oddeliť a dať): vydeliť niekomu časť peňazí na nájomné

2. dať ako úlohu • uložiť: pridelili, uložili nám povinnosť starať sa o detinaložiťnariadiťnakázaťprikázať (dať ako príkaz): naložiť, nariadiť niekomu istú povinnosť; prikázať záležitosť vybaviť okresnému súduexpr. navaliť: navalili mi povinnostípoprideľovať (viac vecí al. osôb al. viacerým niečo)

3. umiestniť niekoho do istého celku, na isté miesto (obyč. služobne) • zadeliťzaradiť: prideliť zamestnanca k strojuzačleniť: začlenili ma do iného oddeleniavymedziťvykázať (isté miesto): vymedzili mu, vykázali mu miesto vzadu


prikázať 1. dať príkaz, rozkaz niečo urobiť • rozkázať: čo vám prikážem, rozkážem, treba bezvýhradne splniť; matka prikázala, rozkázala dcére prísť domov včasnakázať: nakázať účastníkom, aby boli presnínariadiť (obyč. z úradnej moci): nariadiť povinné očkovanienaručiť: naručili nám okamžitý odchodzastaráv. poručiť: urobil, čo mu poručiliuložiťnaložiťdaťdať za úlohu (prikázať ako úlohu): každý deň uloží, naloží synovi povinnostiprideliť: pridelí mu vždy tú najťažšiu úlohunadiktovaťkniž. naoktrojovať: musí splniť, čo mu vrchnosť nadiktuje, naoktrojujeobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne): postup nadekrétovaný zvrchupoprikazovať (viac vecí, viacerým osobám)

p. aj poveriť

2. kniž. rozhodnúť o postupe • určiťprideliť: prikázať, prideliť, určiť spor súdu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ukladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) klásť, dávať, umiesťovať niekam: Ukladá si hlávku na moje lono. (Šolt.) Ukladám pušku. (Ondr.)

2. (čo) dávať, klásť niečo v istom poriadku, na svoje miesto, usporadovať: u. knihy, u. drevo; Ukladal korešpondenciu na kopu. (Urb.) Slaninová ukladá všetko na svoje miesto. (Stod.) Škridlicu ukladajú do štósov. (Heč.) Ukladá Maťkove hábočky do uzlíka. (Kuk.); pren. u. literu k litere (Kuk.) písať; Ukladá steh za stehom (Tim.) šije. Hovoril ukladajúc slovo k slovu (Vaj.) pomaly.

3. (čo i bezpredm.) (o peniazoch) odkladať, schovávať, obyč. do peňažného ústavu: Sporiť, ukladať na to mal prirodzený sklon. (Podj.) Lepšie by bolo na knižku ukladať. (Taj.) Ukladá jej veno. (Urbk.)

4. (koho) dávať, klásť niekoho niekam, obyč. tak, aby si odpočinul: u. dieťa, chorého do postele;

5. (čo) vkladať niekam: Skúsenosti ukladal do svojho umenia. (Chorv.)

6. (čo komu) dávať niekomu nejakú úlohu, prikazovať: Prevezmem úlohu, ktorú mi ukladáš. (Jégé) Vykonával spoľahlivo, čo mu ukladali. (Karv.) Znášajme svorne, čo nám služba ukladá. (Kuk.);

dok. uložiť

|| ukladať sa

1. (na čo, kam) pozvoľna klesať a zostávať ležať, pozvoľna sa usadzovať: vrstvy hornín sa ukladajú jedna na druhú; pren. Smútok začal sa mu ukladať na dušu. (Škult)

2. líhať si s cieľom spať al. odpočinúť si: Nevesta ukladala sa do perín. (Tim.) Všetci sa už ukladali na noc. (Tomašč.); pren. Videla prírodu ukladať sa na odpočinok. (Laz.) Slniečko sa už ospanlivo ukladalo za Háj (Ráz.-Mart.) zapadalo;

dok. uložiť sa


uložiť, -í, -ia dok.

1. (čo) položiť, dať, umiestniť niekam: Rakev uložili pred hrob na nízky podstavec. (Vám.) Sťahujem sa do nemocnice a neviem, kde si uložím svoje veci. (Al.) Minister uložil svoj kufrík v kupé prvej triedy. (Urb.); pren. Všetky slová som si uložila do pamäti (Zel.) zapamätala som si ich.

2. (čo) dať, poloziť v istom poriadku, na svoje miesto; usporiadať, poukladať: To nie je ľahká vec osemdesiatsto vagónov kôry do jedného kozla uložiť. (Tat.) Dlho sa zabával s uložením kníh. (Vaj.) Obzeral uložené klietky hotovej tehly. (Hor.)

3. (čo i bezpredm.) (o peniazoch) odložiť, schovať, obyč. do peňažného ústavu: Uložila si peniaze do banky. (Barč) Tu je vklad, ktorý som uložila v sporiteľni. (Kuk.)

4. (koho) dať, položiť niekoho niekam, obyč. tak, aby si odpočinul: Uložila Samka na diván. (Vám.) Deti som uložil, dom pozavieral. (Kuk.) Uložil otca do postele. (Vaj.); pren. Nevie, či ju tá cesta neuloží do postele (Fig.) či po nej neochorie. Prosím uložiť mi otca k materi (Jes-á) pochovať.

5. (čo) vložiť niekam;

6. (čo komu) dať niekomu nejakú úlohu, prikázať, nariadiť: Uložili mi, aby som toto rozhodnutie oznámil Foriňákovi. (Tal.) Keď sa mu [Obuchovi] niečo uloží, nuž to vykoná do poslednej litierky. (Hor.) Podrobujem sa pokániu, uložte, aké sa vám len páči. (Vaj.)

7. (čo) určiť, stanoviť: u. niekomu trest, pokutu; Zhromaždili sa v uložený čas. (Kal.);

nedok. ukladať

|| uložiť sa

1. (na čo, kde, kam) pozvoľna klesnúť a zostať ležať, pozvoľna sa usadiť: Stružliny zasyčali a uložili sa na palete mláky. (Fr. Kráľ)

2. ľahnúť si s cieľom spať al. odpočinúť si: Do tejto postele sa má Julka uložiť. (Laz.) Matka sa uložila na spanie. (Fig.);

nedok. ukladať sa

Morfologický analyzátor

uložiť dokonavé sloveso
(ja) uložím VKdsa+; (ty) uložíš VKdsb+; (on, ona, ono) uloží VKdsc+; (my) uložíme VKdpa+; (vy) uložíte VKdpb+; (oni, ony) uložia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) uložil VLdsam+; (ona) uložila VLdsaf+; (ono) uložilo VLdsan+; (oni, ony) uložili VLdpah+;
(ty) ulož! VMdsb+; (my) uložme! VMdpa+; (vy) uložte! VMdpb+;
(nejako) uložiac VHd+;
uložiť_1 uložiť uložiť_2 uložiť uložiť_3 uložiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor